Kaplnka Panny Márie Fatimskej v Močáry
Má históriu napísanú rukou občanov Krivej aj farára Michala Mrkvu, počas ťažkej doby druhej svetovej vojny. Obyvatelia obce už mali skúsenosti s bojovou líniou počas SNP, no vojna po jeho potlačení zúrila naďalej. Keď sa približoval ku Krivej front, každý sa bál o svoj život. Hrozilo, že v Krivej bude veľké bojisko. V tom čase prišiel na faru za dekanom Mrkvom nemecký generál a oznámil mu, že Krivá ľahne popolom, nakoľko je strategickou tiesňavou, kde sa Nemci rozhodli zastaviť postup Rusov a pripravili si preto zákopovú obranu v skalách na Ilieši. Podobné zákopové postavenie Nemci pripravovali aj v iných častiach chotára obce. Dekan Mrkva s rozvahou zvolal do Krivskej školy obecnú hromadu, kde oznámil ľuďom, čo zamýšľajú Nemci urobiť. Zároveň navrhol, aby dedina zložila pane Márii tento sľúb:
(prepis)
Na večnú pamäť v 6. roku tejto strašné svetovej vojny, keď bojová čiara sa už aj ku nám priblížila, vo veľkej úzkosti o svoje životy, domovy a majetky, máme veľkú dôveru v Bohu, že On na prímluvu Preblahoslavenej Panny Márie nás zachráni od tejto strašnej pohromy. Utiekame sa preto ku našej nebeskej matičke, k jej Nepoškvrnenému srdcu a zasväcuje sa Mu celá krivská farnosť a odovzdaní do vôle Božej dúfame, že ona sa nás ujme u Boha, aby sme boli ušetrení. Robíme to v duchu kajúcnosti, ako si to žiadala, keď sa zjavila trom nevinným dietkam vo Fatime. Z tejto pohnútky činí naša farnosť celkom dobrovoľne aj sľúb, že ak nás Boh zachová pri živote a ušetrí od väčších škôd zaväzujeme sa k týmto trom veciam:
1. Ku cti a sláve Božej a na česť Preblahoslavenej Panny Márie farnosť každoročne zasvätí sviatok Zjavenia P. Márie vo Fatime, ak taký sviatok C.irkev zavedie. Dokiaľ, alebo ak takého sviatku nebude, zasvátíme 11. február, t.j. sviatok Zjavenia P. Márie v Lurdoch. Naša mládež v ten deň nech pristúpi k spoločnému svätému prijímaniu.
2. Aby naše duše aj v poli pri práci boli k pánu Bohu povznášané akú vďaka za obsiahnuté dobrodenia povzbudzované, vystavíme v našom chotári za vodou kaplnku ku cti Preblahoslavenej Panny Márie Fatimskej, ktorú budeme v poriadku udržiavať.
3. V našej farnosti v budúcnosti nebudú žiadne muziky a zábavy tanečné v nedeľu a sviatky.
Platnosť tohoto sľubu nastane hneď ako bude isté, že sme prežili v uvedenom zmysle hrôzy tejto strašnej vojny. O uvedenie do života tohoto sľubu má sa postarať náš vdp. farár s cirkevným výborom a obecným zastupiteľstvom a napomôc im bude celá farnosť, ktorá tento sľúb činí. Tento sľúb má sa urobiť 4. februára, prvú nedeľu po deviatniku, po svätej omši pred vyloženou Sviatosťou Oltárnou v cibóriu. Modlitba je tu priložená. Dúfame, že i naši potomci budú pokračovať v zachovávaní tohoto, čo mi tu sľubujeme. Toto uznesenie bolo prijaté dňa druhého februára 1945 veľkým počtom veriacich obojeho pohlavia v škole. Za prítomných dokument podpísali: doktor Michal Mrkva, dekan - farár, Ján Žák miestostarosta, Jozef Baláž starosta obce. Na sľube sa nachádzajú otlačky pečatí: Farského úradu, Rímskokatolíckej cirkevnej obce a obce Krivá. Zároveň, v spodnej časti záverečnej strany nachádzame nasledovný záznam:
Tento sľúb dnes, to jesť 4. februára 1945 skutočne bol účinný a veriaci boli vyzvaní, aby aj svojím podpisom na pripojenom papieri potvrdili, že tento sľúb učinili.
Za každú rodinu podpísal tento sľúb minimálne jeden dospelý občan. Z hystórie 2.svetovej vojny vieme, že dedina zničená nebola a Nemci náhle ustúpili bez boja. Vtedy vdp. Michal Mrkva opäť zvolal hromadu, aby ľuďom pripomenul, čo sľúbili. Sám predal kravu a celý obnos predaja venoval na výstavbu kaplnky. O povolenie postaviť kaplnku požiadal vdp. Mrkva,J.E. Mons.Vojtaššáka dňa 21. októbra 1946. Od biskupa dostal súhlas už 23. októbra. V januári r. 1947 sa v Krivej konalo hlasovanie o tom ktorý deň má obec zasvätiť úcte pane Márii Fatimskej. 33 obyvateľov hlasovalo za deň 11. februára, 271 obyvateľov za deň 22.august.