Protitankové zákopy, ktoré sa stali masovými hrobmi, mali pôvodne plniť úplne inú funkciu. Vznikli ako vojenské objekty na obranu Banskej Bystrice proti možnému útoku nemeckých síl od Zvolena. Prípravné práce na ich budovaní sa začali už krátko po vypuknutí SNP v úseku 1. taktickej skupiny povstaleckej 1. československej armády na Slovensku. Táto taktická skupina mala za úlohu brániť práve povstaleckú metropolu, kým z východu nedorazia sovietske a československé jednotky.
Protitanková priekopa mala pretínať s výnimkou cesty a železničnej trate celú dolinu. Prístup k nej blokovali betónové bloky a železničné podvaly zapustené do zeme. Tie mali za úlohu sťažiť manévrovanie vozidiel protivníka, vystaviť ho paľbám povstaleckých zbraní, eventuálne vohnať ho do mínových polí, ktoré tam taktiež mali byť položené.
Vzhľadom na technickú a personálnu náročnosť budovania obrany pri Kremničke muselo povstalecké velenie nasadiť na prácu niekoľko stoviek obyvateľov okolitých obcí aj Banskej Bystrice. Okrem nich sa na výstavbe podieľalo takmer tisíc obyvateľov nemeckej národnosti, preventívne zaistených v okolí Kremnice.
Práce boli ukončené 25. októbra 1944 a objekty odovzdané do užívania.
Protitanková priekopa bola hlboká 2 metre,široká 3-4 metre a jej dľžka cca 570 metrov.
Po obsadení Banskej Bystrice okupačnými vojskami 27.októbra 1944 a potlačení povstania sa protitankové zákopy stali masovými hrobmi, čo je však už iná smutná kapitola našich dejín.
Protitankový zákop I.
Budovanie protitankového zákopu
Línia protitankového zákopu na leteckej snímke z roku 2023
Línia protitankového zákopu zakreslená modrou prerušovanou čiarou na mape z roku 1957
