Poklad ide do Šípkova

Počas ťažkých časov druhej svetovej vojny sa časť slovenského národa rozhodla postaviť sa na odpor proti fašistickému režimu a v Banskej Bystrici bolo vyhlásené SNP – Slovenské Národné Povstanie. Slovenský prezident Jozef Tiso (katolícky kňaz z Bánoviec) si po vypuknutí SNP uvedomil, že jeho cennosti na fare v Bánovciach nad Bebravou už nie sú v bezpečí. Obával sa totiž prepadov partizánov. Najprv sa uvažovalo, či sa prezidentove cennosti – Poklad Slovenského Štátu neodnesú k jeho bratovi alebo sestre do Trenčianskych Teplíc, respektíve do budovy Ministerstva národnej obrany, ktoré sa po bombardovaní Bratislavy presunulo do Trenčianskej Teplej. Napokon sa rozhodlo, že Tisove cennosti sa uložia vo vile jeho brata Fraňa Tisa v Trenčianskych Tepliciach.

Zhruba 10 debien s Tisovými cennosťami a dôležitými dokumentami sa v októbri 1944 ocitlo pod Machnáčom. Na Machnáči už viac dní prebiehali boje a zásielka sa nemohla dostať do Trenčianskych Teplíc. Preto ju zamurovali do stien kaštieľa v Motešiciach. Vladimír Sedlář vo svojich knižných spomienkach opisuje ako jeho devätnásťročný veliteľ Štefan Čapla pri prehliadke budovy správcu kaštieľa našiel niekoľko debien. Informácie o podozrivých debnách v záhradnom domčeku správcu kaštieľa dostali partizáni zrejme od domácich. Nález vyvolal v partizánoch veľkú radosť. V tú chvíľu si však nikto neuvedomoval, že ak spáchajú krádež, dostanú sa do hľadáčika všetkých špecialistov štátu a nemeckej moci na Slovensku.

Začiatkom októbra 1944 bol Šípkov, Čierna Lehota, Trebichava a Slatina nad Bebravou považovaný partizánmi za „slobodné územie“. Nemci však chystali plán na jeho likvidáciu. Vo svojich spomienkach Vladimír Sedlář píše: „Niekoľko našich partizánov pod velením veliteľa Čapku sa vydalo na prieskum do zámku (budova správcu kaštieľa). V malej, nenápadnej miestnosti objavili niekoľko debien. Jednu z nich otvorili a rozrušene pribehli ku mne“: „ Súdruh komisár, objavili sme zlato.“ Ukázalo sa, že boli tri debny rádov a medailí, určené vojakom, ktorý sa vrátia z východného frontu. V jednej ďalšej však našli dôležitejší obsah. Boli tam fotky Hitlera s Tisom, Hitlera s Mussolinim, Tuku s Tisom atď. Bol to nález, ktorý treba zachrániť. V ďalších dvoch boli nejaké riady so znakom Tisa. Partizáni zabezpečili traktor s vlečkou a debny odviezli do Šípkova, k rodine Hollých do tzv. Židovne, časť (debny s dokumentami, medzinárodnými zmluvami a fotkami Hitlera a Tisa a jedna debna s medailami) do Omastinej, stadiaľ na letisko Tri Duby a stadiaľ do Ukrajiny a potom do Moskvy.

Obr. 1 - propagandistický plagát SNP

Poklad v Šípkove – časť debien zostala v Šípkove a keďže šlo o cenný úlovok, museli ho partizáni strážiť. Medzi nimi bol aj vtedy 17ročný Prosper Pajtinka: „Mal som stráž s Jozefom Maťasom. Keď sme chceli ísť na potrebu, museli sme to hlásiť. Vonku strážili celý dom vojaci v slovenských uniformách, nevedeli sme, kto to je. Len sme tak odhadli, že sú to partizáni.“ Správa o „poklade“ rozšírila okamžite. Krajčír Hollý povedal, nech to zostane Šípkovanom, lebo sú chudobní a zíde sa im to. Július Kusý v knihe Šípkovské inferno zaspomínal: „Rozkradli ho. Obsahoval krčahy, vázy, cenné veci. Bolo vidno, že krčahy sú cenné. Jedni to vlastnili, druhí to na nich vyzrádzali. Vedel som kto, s tým pokladom manipuloval, ale zabudol som.“

Sedlář spomína vo svojej knihe spomienok, čo sa v týchto 10 debnách nachádzalo:

„5 debien: vyznamenania, vojenské a štátne rády a medaile, mince s obsahom zlata a striebra.

1 debna: fotodokumentácia, fotoalbum, písomnosti – zoznamy funkcionárov štátu, medzištátne zmluvy a pod.

4 debny: stolový riad prezidenta, príbory, pozlátené misy, krčahy, poháre, vázy a pod.“

Obr. 2 - Mapa SNP

Šípkovské inferno

Keď sa v Šípkove objavil Tisov poklad, tak sa šípkovskí partizáni (brigáda Jána Žižku) dostali do hľadáčika nemeckej jednotky Jozef. Jednotka sa prezliekla za slovenských partizánov a tvrdili, že sú nová jednotka pod velením nadporučíka Jelínka. Sedlář spomína: „Vyslal som rozviedku smerom na Trebichavu, Slatinu a Slatinku. Odišli večer. Čoskoro medzi Krásnou Vsou a Slatinkou narazili na zvláštny oddiel partizánov pod velením nadporučíka Jelínka. Meno nadporučíka zistil veliteľ rozviedky , ktorý sa s nim dal do styku. Nadporučík Jelínek ho požiadal aby mu sprostredkoval spojenie so mnou. Vyslovene chcel prísť do styku so mnou. Keď sa rozviedka vrátila, oznámil som, to na veliteľstvo. Z veliteľstva mi dali správu, že aj ich rozviedka narazila na Jelínkov oddiel a že v tom prípade prejavil Jelínek prianie stretnúť sa so mnou. Zdalo sa mi to podozrivé. Z príkazu veliteľstva som so svojou jednotkou miesto neopustil a s Jelínkom do styku nevstúpil.

O niekoľko dní som poslal dvoch partizánov Slovákov a dvoch partizánov Rusov na Lupenice do starého tábora, kde sme mali ukrytú protitankovú pušku. Nevrátili sa a od ďalšej rozviedky vyslanej o tri dni som sa dozvedel, že Jelínkova skupina ich zajala a umučila. Rozviedčici túto správu získali od šípkovských občanov. Vtedy sa Jelínek zdržiaval v Lupeniciach v našom starom tábore a odtiaľ vysielal svojich ľudí vystupujúcich ako partizáni do Šípkova priamo ku krajčírovi Hollému s odkazom, aby zaobstaral pre ich partizánov potravu a ďalšie potrebné veci. Zistiť, že skupinu Jelínka tvorili provokatéri, nebolo možné, lebo sa partizánske jednotky presúvali z miesta na miesto a velitelia síce o sebe vedeli, ale navzájom sa nepoznali. O tom, že moja skupina je v spojení s krajčírom Hollým, som vedel iba ja ako veliteľ, ďalej velitelia rôt. Ja som styk Hollého so mnou ešte maskoval aj tak, že som mu dal príkaz, aby od partizánov bral prácu len pod vyhrážkou. Snažil som sa aj takto od neho odvrátiť podozrenie. Akým spôsobom nadviazal styk s Jelínkom, neviem.“ Rozkaz Pawlofského: Prejdite všetky kľúčové body Lupeníc, kde by sa mohli skrývať partizáni či iní zradcovia, a doveďte či dovlečte ich do našej centrály. Tu ich vypočujeme a zistíme, ako sa dostať k veliteľstvu Brigády Jána Žižku.

Šípkovčania do Lupeníc prichádzali so svojimi stádami, aby ich ustajnili v košiaroch alebo stajniach pri svojich kolibách. Kolíb tu bolo asi desať. Začiatkom novembra sa už skoro všetci vrátil i so stádami do dediny. Adam Belan a niektorí ďalší pastieri ešte zostali. Čím dlhšie zostali ovečky na paši, tým viac sena sa ušetrilo na zimu. Adam Belan a ostatní sa mali večer vrátiť, no nevrátili sa. Mama Karolína si myslela, že prespia v kolibe no dôvod sa dozvedela až neskôr. Keď prichádzal Adam Belan z dediny k svojej kolibe, pri jeho kolibe stáli cudzí muži so zbraňami (protipartizánska jednotka Jozef prezlečená za českých partizánov). Najprv nenápadne zaniesol misku s jedlom bývalému partizánovi Rudovi Kuchtovi, ktorého skrývali v stajni v sene. Potom vyšiel von a zamieril k cudzím mužom.

Títo muži mu prikázali jemu aj ostatným ísť do koliby. Pravda koliba bola maličká, chlapom bolo na tesno. Na najhoršie ani nepomysleli. Asi po dvadsiatich minútach čakania vyvolali Adama von. Pochopil, že situácia je veľmi vážna. Adam Belan povedal:„ My sme pastieri, máme tu svoju prácu, my nemáme s nikým nič.“ Rudo Kuchta (prežil schovaný v sene) vo svojej výpovedi v roku 1974 povedal: „Bol som schovaný v maštali resp. pod maštaľou Adama Belana, ktorý ma tam ukryl a tam mi aj nosil obed.“ Rudo Kuchta vypovedá že počul Adama Belana ako potom ako mu zaniesol obed:„Preboha, nestrieľajte nás, veď sme ľudia!“

Werner Tutter (Jelínkovo skutočné meno) strelou do hlavy usmrtil všetkých v kolibe a jej okolí. Potom si Tutter zavolal špecialistov na výbušniny a vydal pokyn: „Poriadne to tu napracte výbušninami, ako sme sa učili v kurze. Keď sem prídu „banditi“, nech si poriadne „polietajú“.“ Jednotka Jozef podmínovala kolibu tak, že výbušný systém nastavili na tlak, chôdzu a dupot. Niekoľko šúľkov trhaviny umiestnili aj pod mŕtve telá ľudí.

9. novembra sa do dediny dostali prvé informácie o tragédi na kopci nad obcou. Vtom momente sa rozpútala panika, strach, obavy. Správy a dohady o zločine na Lupeniciach sa šírili rýchlosťou svetla. Rodiny si chceli ísť po svojich nebohých na salaš, no starosta vydal zákaz – ľudia nemôžu ísť do Lupeníc skôr, ako prídu zástupcovia úradov z Bánoviec a policajti zo Slatinky, aby sa vyšetrilo všetko, čo sa vyšetriť dá.

10. novembra sa vybralo asi 50 chlapov s vozmi na Lupenice pre telá mŕtvych. Jedna skupina naložila na voz Karola Mikuša 5 mŕtvych. Ďalšia skupina našla 8 ďalších mŕtvych (väčšina z nich bola popravená strelou do hlavy). V tom čase už bola zima a na kopcoch napadol prvý sniežik. Keď chlapi prišli do Bučkovej koliby, automaticky si chceli topánky očistiť od snehu (odupali si ich) a tak odpálili výbušninu. Jestvuje aj iné svedectvo, v ktorom sa hovorí, že výbuch nastal vtedy, keď pozdvihli telo zosnulého Alojza Hollého. Samozrejme, nikto nemohol tušiť, akú pascu jednotka Jozef nachystala. Mína zabila ďalších ľudí.

Jednotka Josef sa vrátila do Šípkova ešte raz, no nie už sama. Priviedla na pomoc aj gestapo, s pomocou ktorého zaživa upálili ďaľších štyroch podozrivých priamo v horiacej budove - tzv. "židovni". Do Trenčína si na výsluch zobrali ešte 10 ľudí, z ktorých sa 9 vrátilo. Jednotka Josef sa do Šipkova už nevrátila. Dohromady jednotka Jozef mala na svedomí 23 obetí a veľa zranených.

Viac sa toho dočítate tu, tu alebo tu. 

Obr. 3 - Kniha Šípkovské Inferno (odporúčam)

Ku keške

Pre vylúštenie tejto kešky musíte vyriešiť  jednoduchý kvíz o tejto smutnej téme:

1.) Z kade kam mal byť prevezený slovenský poklad?

A) Z Bánoviec do Trenčína

B) Z Bánoviec do Bratislavy

C) Z Bánoviec do Trenčianskych Teplíc

D) Z Bánoviec do Šípkova

2.) V akej dedine bol poklad zamurovaný?

A) Trenčianske Teplice

B) Motešice

C) Šípkov

D) Krásna Ves

3.) Koľko debien tvorilo tento poklad?

A) 5

B) 7

C) 10

D) 12

4.) Po kom bola pomenovaná partizánska brigáda operujúca v okolí Šípkova?

A) Ján Žižka

B) Teodor Pola

C) František Novotný

D) Vladimír Lenin

5.) Kto velil jednotke Jozef (skutočné meno)?

A) Engelchen

B) Werner Tutter

C) Ján Žižka

D) Jozef Jelínek

6.) Kedy sa do dediny dostali prvé správy o tragédii v Lupeniciach?

A) 9. november 1944

B) 10. november 1944

C) 9. november 1945

D) 10. november 1945

7.) Koľko mŕtvych mala dohromady jednotka Jozef na svedomí?

A) 20

B) 21

C) 22

D) 23

Získané písmenká zadávaj do checkera nižšie v tvare AABBCCD (všetko spolu veľkými písmenami):

V checkeri sa dozvieš čo ďalej. Premenné, ktoré získaš v teréne (podľa checkera) už len stačí doplniť do tohto vzorca:

N 48° 51.(A)(A-D)(E-B)′ E 18° 17.(B+B)(C-A-B)(D-B-B)′

Súradnice si môžeš overiť aj v nižšie uvedenom checkeri.

Keška je veľkosti veľká, správajte sa prosím k nej pekne a vymieňajte férovo! Nech dlho vydrží. Ďakujem za všetky pekné logy, fotky a FPčka, poteší ma to. Happy caching!

Obr. 4 - Pamätník v Lupeniciach