Letné kino Bôrik (1950 - 59)
Kino Mier (1959 - 200A)
alebo Amfitéáter Bôrik (miestny názov)
História vzniku kina, nazývaného Žilinčanmi Amfik, sa začala v rokoch 1950 až 51. Žiaľ nie sú archívne dokumenty a stavebné plány výstavby z prvej etapy kina. Bolo postavené na mestskom pozemku vtedajšieho Stalinovho parku za reštauráciou Kamélia – vtedy nazývanej Červinkov. Samotnú výstavbu zabezpečoval Československý štátny film, krajská správa v Žiline, ktorá po ukončení výstavby v roku 1952 požiadala mesto o povolenie užívať mestský pozemok pre kino. Priestor v roku 195C oplotilo drôteným pletivom.
Prvý amfiteáter mal názov Letné kino Bôrik a mal hľadisko v rovine s premietacím plátnom. V rokoch 19D8 a 59 došlo k najväčšej rekonštrukcii premietacej kabíny a najmä sa zmenila podoba hľadiska, ktoré už bolo zvažujúce sa. Na jeho výstavbe odpracovali obyvatelia mesta F0-tisíc brigádnických hodín a bol začlenený do Akcie Z. Popri prispôsobení́ prevádzky kina na premietanie širokouhlých filmov, rozšírili kapacitu hľadiska na 7200 miest. Otvorenie vynoveného amfiteátra malo byť v máji 1959. Pre zlé počasie bolo kino otvorené až 13. júna 1959 vystúpením Národného divadla z Prahy.
Zaujímavosťou je, že v roku 1959 sa začali práce na výstavbe druhého amfiteátra pri Cintoríne sovietskych vojakov, práce však boli zastavené pre zlé terénne podmienky, pretože pôda tu bola veľmi podmočená.
Po prestavbe bolo premenované ako kino Mier. Tento názov malo kino až do ukončenia činnosti v roku 200A. V roku 1961 prešiel amfiteáter pod správu Parku kultúry a oddychu v Žiline. V roku 1965 došlo k ďalšej rekonštrukcii kina, kedy pristavili šatne a sociálne zariadenia pri vstupe.
Od roku 59 sa v kine konali pravidelne premietania filmov v rámci Filmového festivalu pracujúcich. Podvečer sa filmy premietali v kine Úsvit, alebo Fatra v meste a večer v amfiteátri. Festivaly pracujúcich boli jednou z najväčších filmových udalostí v celej ČSSR, aj preto, že ich program zahŕňal aj množstvo zahraničných produkcií a kvalitných filmov, čo nebolo ani začiatkom 60 rokov úplne bežné.
V osemdesiatych rokoch, prišli plány na rekonštrukciu amfiteátra, na zväčšenie pódia a vynovenie techniky, ku ktorej však nakoniec nedošlo. Najväčši rekonštrukcia sa dotkla sedenia – drevené lavičký, boli vymené za platob’vé, ktoér už mali aj operadlo, Výrazne sa zmenšila kapacita na 3B73 miest (najskôr sa jednalo o ukrojenie miest na tzv. zelenej lúke, inakšie si nevieme, takúto výraznú zmenu kapacity vysvetliť). Kino napríklad nikdy nemalo 70mm projekciu, čo bolo pri amfiteátroch časté. V osemdesiatych rokoch sa už prehodnocovali stavby takýchto kín, pretože 70mm kópie sa už prestávali vyrábať a distribuovať pre veľkú finančnú záťaž. Rátalo sa aj s väčším priestorom pre ostatné kultúrne akcie a uspôsobením pódia na ne. Tie sa tu diali pravidelne od začiatku - oslavy výročí, divadelné a operné predstavenia, ako i výstupy speváckych zborov a tanečných súborov, ako boli Lúčnica, či SĽUK, ale i množstvo populárnych skupín a spevákov.
Dostať sa zadarmo na amfik, platilo aj v Žiline za neoficiálny špor mládeže. Mnohý diváci preliezali cez plot, ktorý bol najprv drôtený, neskôr z betónových panelov. Tento šport pretrval aj v deväťdesiatich rokoch, vďaka množstvu noviniek na plátne, na jednej strane určitého erotického obohatenia komerčnej kinematografie a na druhej neprístupnosti filmov. Ešte za socializmu, bola možnosť ísť bez lístkov do neoficiálnej zelenej zóny, čo bola lúka po okrajoch oficiálneho hľadiska, už bez sedadiel. Vďaka tomu bývala kapacita kina prekročená aj na desaťtisíc divákov.
V deväťdesiatych rokoch zažíval amfiteáter veľké oživenie. Prílev nových filmov, ale aj nové československé filmy vyrovnávajúce sa s minulosťou, znamenali veľký úspech a amfiteáter v tých dobách praskal vo švíkoch. Prinášalo to zo sebou aj negatívne stránky – okrem hluku, dlhých radov, zlých sociálnych zariadení, ale aj dosť vulgárneho vysporiadavania sa s čiernymi návštevníkmi a nabúchaných chlapcov so zlými psami ako SBSkárov. Zelená zóna sa zrušila a išlo sa tvrdo po vstupnom.
Letné kino prebrala v roku 1994 od Mestskej správy kín v Žiline spoločnosť Tatrafilm. Ten prebral aj kino Centrum a v danej dobe patril medzi najväčších prevádzkovateľov kín a zároveň distribučnú spoločnosť. Táto mala s majiteľom kina, s mestom Žilina, zmluvu na premietanie filmov na 10 rokov. Ešte v roku 2003 kino existovalo pod názvom Letné kino Mier.
V roku 2004 mesto nepredĺžilo zmluvu s Tatrafilmom, a tak sa skončila prevádzka kina.
Dnes tu stojí okrem iného aj 2E-podlažná výšková budova Amfiteáter, so svojou výškou 77,8 metra.
ZDROJ: internet a (Stratená Žilina 2 /kolektív autorov), 2019 , vydavateľstvo All media)
V minulosti už toto miesto malo kešku: GC24XPM
FINÁL:
N 49° 12.ABC E 18° 44.DEF