Šibenica Holíč
V stredoveku, ale aj v počiatkoch novoveku, boli v Európe popravy ľudí považované za normálnu súčasť trestného systému. Popravy boli často verejné, aby vzbudili strach a odradili ostatných od páchania zločinov.
Právo meča, čiže právo súdiť a trestať ťažké zločiny trestom smrti prislúchalo kráľovi, ktorý ho udeľoval jednotlivcom, či mestám. Nie je však známe, kedy Holíč získal toto právo.
Kolorovaný drevorez zo 16. storočia zobrazuje bežné spôsoby mučenia a popráv
Dokonca povesť hovorí, že Holíčania chytili dvoch zlodejov a odsúdili ich na trest smrti, a keďže nemali ustanoveného kata, museli ho poslať do Skalice, aby ich tam obesili. Keďže tam ich nepopravili, neprajníci mesta rozšírili historku o Skaličanoch, že tí majú šibenicu „enem pro nich a pro jeji deti“ :-)
Malebná ilustrácia Davida Pograna podaná s vtipom: Skalická šibenica – „enem pro nás a naše deti“
Najčastejším spôsobov popravy bolo obesenie vinníkov na šibenici, ktoré sa stavali mimo miest, často na vyvýšených miestach. Šibenice boli jednoduché, sprvu drevené, neskôr murované stavby.
Ľudská vynaliezavosť je mnohokrát až absurdná. V Paríži postavili v 13. storočí najväčšiu a najstrašnejšiu šibenicu v histórii ľudstva tzv. monfokon. Vyzerala ako trojpodlažná budova bez stropov s okennými otvormi, kde boli vinníci zavesení na reťaziach. Popravených mohlo byť naraz 50 až 90 jedincov.
Popravisko a vpravo Monfokon
V Holíči stálo popravisko nad mestom na kopčeku s príznačným názvom Šibenica. V minulých rokoch sa tu uskutočnil archeologický výskum, ktorý odhalil zaujímavé a doteraz neznáme fakty o tomto mieste. Išlo o vôbec prvé murované popravisko, ktoré sa na Slovensku skúmalo.
Kopec Šibenica s predpokladanou podobou šibenice
Výskum odhalil kamenné základy šibenice a aj kostrové pozostatky odsúdených. Podarilo sa nájsť masívne murované základy nosných stĺpov, čo napovedá, že šibenica pozostávala z 2 murovaných stĺpov, ktoré boli vo vrchnej časti prepojené brvnom, na ktoré sa vešali odsúdení. Predbežne datovanie je do raného novoveku, čiže 16. - 17. storočie.
Prvá písomná zmienka o holíčskej šibenici pochádza z roku 1568. Išlo o akési povolenie na jej výstavbu na pozemkoch grófa Révaya.
Rôzne podoby podobných šibeníc ako v Holíči
Počas štyroch výskumných etáp sa tu podarilo odkryť 9 kostrových pozostatkov, ktoré skončili nepietne pochované. Odsúdencov po smrti často nechávali visieť ako výstrahu pre ostatných. Telá sa tam rozkladali a neskôr ich kat hromadil v masových hroboch alebo odpadových jamách.
Nájdené pozostatky jedného z popravených ukázali, že obesenie tu nebolo jediným trestom. Jedna kostra mala totiž odťatú pravú ruku aj hlavu.
Archeologický výskum na mieste
Nálezy aj funkčnej delostreleckej munície dokladajú, že toto miesto bolo strategické aj z vojenského hľadiska. Koncom 2. svetovej vojny tu bola pravdepodobne najprv nemecká pozorovateľňa a následne sovietske mínometné batérie.
To ešte nie je všetko, nálezy pravekej keramiky naznačujú možno existenciu pravekej mohyly, alebo pravekého osídlenia v tejto polohe.