Keška vás vedie do kúpeľného mestečka Turčianske Teplice, konkrétne k pamätníku bojovníkov za slobodu.
Niečo málo z histórie mesta:
Najstaršie osídlenie Turca: Prvé osídlenie v dobe kamennej, v eneolite (3200 - 1900 pred nl). V strednej fáze tohto obdobia to boli ľudia kanelovanej kultúry, nazvanej podľa výzdoby keramiky kanelmi.Nález kamennej sekerky z tohto obdobia v samotnom meste.
V dobe bronzovej (1900-700 pred nl) to bol ľud tzv. lužickej kultúry.Z tohto obdobia sa datujú nálezy dvoch pokladov, a to poklad bronzových ihlíc s guľovými hlavicami a rytou ozdobou, nájdený vo Vieske, a pokladové nástroje a šperky z okolia Hornej Štubne (uložené v Slovenskom národnom múzeu v Martine).
V dobe železnej, staršej - halštatskej (700 - 500 pred nl) a mladšej laténskej (500 - 0 pred np) je osídlenie značne konzervatívne, pretože poznanie nového kovu železa sa dostáva do neprístupných kotlín neskôr. V dobe laténskej prichádza na územie Kelti, o čom svädčí nález dielne na výrobu keltských žarnovov na pravekom hradisku v Rakši.
Najstarší písomný údaj o Turci: Z roku 1113 v Zoborskej listine sa uvádza turčianska osada Villa Wescan ako majetok Zoborského opátstva. Ležala pravdepodobne medzi Slovenským Pravnom a Jazernicou. Ďalej sa už neuvádza. V 12. storočí patril Turiec do kráľovskej lesnej župy, ktorú tvorilo Zvolenské panstvo.
I. písomná zmienka o teplých prameňoch: V roku 1281 daroval uhorský kráľ Ladislav IV. Kumánsky územie Hájskeho panstva grófovi Petrovi.
Pri Žarnovici sa spomínali termálne pramene, telá voda "Toplucha", tj prvá dochovaná písomná zmienka o termálnych prameňoch na území dnešných Turčianskych Teplíc.
Vymedzenie chotárnych hraníc v spomenutej kráľovskej darovacej listine bolo približne takéto:
Prvý medzník hájskeho panstva sa začína na východe vo vrchoch pri prameňoch Bystrice. Odtiaľ prechádza horami k Háju po Temný kút, kde bola medzníkom hruška, odtiaľ na sever po nedozorský chotár. Hranica zostupuje cez starý závoz k dubu až po hradskú, ktorá bola vzdialená od svätomichalského kostola na dohodenie kameňom. Hradská hranica asi v tvorila pol kilometra, potom sa stočila k Žarnovici. Potok Žarnovica tvorí prirodzenú hranicu hájskeho chotára zo západnej strany, a to až po Dolnú Štubňu. Hranicu chotára v miestach Dolnej Štubne preťala hradská po potôčik Bukovinu (Bukuyna)a odtiaľ sa tiahla južným smerom po miesto Vezeuses až ku prameňu Bystrice.
Ku keške:
Miesto býva dosť frekventované, ale tak veríme, že lov bude úspešný. Nápoveda pomôže až na mieste :)