Miesto a zadanie.
Na úvodných súradniciach sa keška nenachádza, ale nachádza sa tu pavilón plazov. A že prečo je úvod práve tu?
V stredoveku sa medzi alchymistami, liečiteľmi a jednoduchým ľudom rozšírila povera o tzv. dračích kameňoch – magických kameňoch, ktoré mali ropuchy ukrývať vo svojich hlavách. Verilo sa, že tieto kamienky majú moc liečiť smrteľné choroby, ochraňovať pred uhranutím a prinášať šťastie.
Lov na dračie kamene sa stal natoľko rozšíreným, že ropuchy boli prenasledované po celej Európe. V starých herbároch a alchymistických knihách sa objavovali podrobné popisy týchto "pokladov". Niektoré texty tvrdili, že dračí kameň sa prejavuje len za splnu mesiaca, iné, že musí byť vytiahnutý z ropuchy skôr, ako zomrie.
Najznámejšie zmienky o dračích kameňoch pochádzajú z diel stredovekých autorov, ako bol Plínius Starší, ktorý v Prírodovedách (Historia Naturalis) popisoval "ropušie kamene". Tie mali byť hladké, lesklé a niekedy obsahovať aj vzory pripomínajúce hviezdne konštelácie. Ľudia verili, že tieto kamene získavajú magické vlastnosti od Zeme, cez ktorú ropucha celý život putuje.
Dokonca aj králi a šľachtici mali vo svojich pokladniciach údajné dračie kamene, ktoré nosili ako talizmany. V jednom zázname zo 14. storočia sa uvádza, že anglický kráľ Eduard III. vlastnil "ropuší kameň", ktorý nosil v prsteni na ochranu pred jedom.
Dnes však vieme, že tieto "dračie kamene" boli obyčajné kalcifikácie – tvrdé usadeniny minerálov, ktoré sa mohli vytvoriť v tele ropúch, alebo kamienky, ktoré zvieratá náhodne prehltli. Ich magické vlastnosti boli výplodom poverčivosti a nevedomosti.
Tento mýtus však spôsobil katastrofu. Povery viedli k hromadnému vybíjaniu ropúch, čo narušilo prírodnú rovnováhu. Ropuchy, ktoré prirodzene regulujú populácie hmyzu, sa stali obeťami ľudskej chamtivosti a strachu.
Postupom času, keď sa svet začal odvracať od mýtov a viac skúmať prírodu vedeckými metódami, dračie kamene stratili svoj mystický význam. Stali sa však symbolom slepej honby za neexistujúcimi pokladmi a dôkazom toho, ako ľahko môžu povery spôsobiť skazu.
Dnes sa legenda o dračích kameňoch pripomína ako varovanie – nielen pred nepochopením prírody, ale aj pred deštruktívnymi dôsledkami ľudskej chamtivosti a poverčivosti.
Aj o našich dračích kameňoch kolujú legendy, prečo je to všetko takto (a nie inak) sa dozviete až neskôr, niekedy na budúci rok.
Vašou úlohou bude poskladať puzzle. Počet dielikov je 100.