Túlavé topánky LII – Čierna hora – Ihla.

Milí geopriatelia,

pozývam vás na ďalšie v poradí už 52. pokračovanie Túlavých topánok, tentoraz na severe našej domoviny, v Levočských vrchoch. Levočské vrchy nie sú ani vysoké, ani veľmi nebezpečné, ale sú ideálnym miestom pre tých, ktorí hľadajú neobjavené miesta, divočinu a ticho. Rozsiahle územie bez výraznej civilizácie bolo kedysi vojenským priestorom a prakticky nemá infraštruktúru. Naša trasa povedie cez najvyšší kopec v tomto pohorí, čiže cez Čiernu horu, až na tretí najvyšší kopček – Ihlu, kde sa bude konať samotný event a užijete si pritom divoké chodníky.

Levočské vrchy.

Sú rozľahlý horský celok na severe Slovenska. Je to celok Podhôľno-magurskej oblasti nachádzajúci sa východne od Vysokých Tatier.

Je to flyšové pohorie pozostávajúce z masívneho chrbta s najvyššími vrcholmi dosahujúcimi vyše 1200 m. Najvyšším vrchom je Čierna hora 1289,4 m (ďalšie vrchy Siminy 1287,2 m, Ihla 1282,6 m). Z neho vybiehajú na všetky strany rázsochy oddelené hlbokými dolinami. Budujú ich mocné vrstvy pieskovcov, tenšie vrstvy bridlíc, zlepence a brekcie. Levočské vrchy ležia v dažďovom tieni Tatier, čo spôsobuje menej zrážok.

Masívne a ťažšie prístupné chrbty Levočských vrchov pokrývajú kompaktné smrekové lesy, vysokohorské lúky a vyskytuje sa tu množstvo minerálnych prameňov.

Oblasť Levočských vrchov bola osídlená od 7. storočia slovanským obyvateľstvom, avšak výraznejšie bola osídľovaná až od 13. storočia. Po pustošivých tatárskych vpádoch v 13. až. 14. storočí sa vo vyplienenej krajine usadili nemecký kolonisti, neskôr boli odlesnené doliny dosídlené valašským obyvateľstvom. V blízkosti pohoria sa vyvinuli mestské sídla Levoča, Kežmarok a Ľubica.

Aj v súčasnosti je to málo obývaná oblasť s prekrásnou prírodou, opradená tajomstvom i legendami, z ktorých najznámejšia je legenda o výskyte tajomnej Mesačnej jaskyne.

V rokoch 1953 až 2011 bola väčšina územia nedostupná (bol tu zriadený vojenský obvod Javorina) Pre jeho vznik vysťahovali a zrušili obce Blažov, Dvorce, Ruskinovce a Ľubické kúpele.

Čierna hora.

Čierna hora (1 289,4 m n. m.) je najvyšším vrchom Levočských vrchov, nachádzajúcim sa v centrálnej časti tohto pohoria. Tento vrchol sa nachádza v okrese Stará Ľubovňa v Prešovskom kraji a zasahuje do katastrálneho územia obcí Jakubany a Lomnička. Leží na území bývalého vojenského obvodu Javorina, približne 6 km východne od dediny Ihľany, 10 km juhovýchodne od Podolínca a asi 12 km južne od Starej Ľubovne.

Nachádza sa v južnej časti mohutného horského chrbta, ktorý sa v tvare písmena „U“ tiahne od Mackovej (985 m n. m.), cez Ihlu (1 282 m n. m.), Čiernu horu až po Javorinku (1 166 m n. m.). Na západ leží vrch Ihla, severovýchodne Banisko (1 143 m n. m.) a na východe Šípková hora (1 149 m n. m.). Čierna hora leží v povodí rieky Poprad.

Vrch je z veľkej časti odlesnený a poskytuje zaujímavé výhľady. Celý hrebeň po vrch Ihla ponúka výhľad na okolité vrchy pohoria, jedinečný je tiež výhľad na Belianske a časť Vysokých Tatier.

Na vrchol Čiernej hory nevedie značkovaný chodník, keďže Levočské vrchy sú bývalý vojenský obvod. Tento priestor je pretkaný neoznačenými cestami a najľahší výstup je z obcí Ihľany, Kolačkov a Nižné Ružbachy.

Ihla

Ihla (1 282,6 m n. m.) je tretí najvyšší vrch v Levočských vrchoch a nachádza sa v strednej časti tohto pohoria. Leží v Prešovskom kraji v okrese Kežmarok (je aj najvyšším vrcholom tohto okresu) a zasahuje na katastrálne územie obce Ihľany a Holumnica. Leží tiež na území bývalého vojenského obvodu Javorina, približne 5 km východne od dediny Ihľany, ktorej dala meno.

Ihla leží v hlavnom hrebeni medzi Derežovou (1 214 m n. m.) a Rysovou (1 058 m n. m.), v spoločnom masíve s dominantnou Čiernou horou (1 289 m n. m.). Vrch je takisto súčasťou povodia rieky Poprad.

Vrchol Ihly, ktorý má tvar ihlanu, je odlesnený s menšími plochami nesúvislého porastu, ktorý umožňuje zaujímavý rozhľad. Pri vhodných podmienkach možno pozorovať okolité vrcholy Levočských vrchov, Nízke Tatry, Stolické a Volovské vrchy, Slovenský raj, Branisko, Ľubovniansku vrchovinu a Spišskú Maguru, rovnako tak mnohé vrchy na území Poľska. Aby som nezabudol, najkrajší výhľad na naše veľhory Vysoké Tatry je práve z Ihly.

Na Ihle bola v októbri 2023 postavená monitorovacia protipožiarna veža vysoká 5 m, ktorá je voľne prístupná návštevníkom.

Zo stredu Ihlian vedie na Ihlu nový zeleno vyznačený turistický chodník, ktorý patrí k náročnejším. Turisti si ho môžu skrátiť takisto novým žlto značeným chodníkom k útulni pod Ihlou, ktorá bola vybudovaná v roku 2022 a je pri nej aj prameň pitnej vody.

Organizačné pokyny: 

Kedy: v sobotu 19.10.2024 od 11:30 do min. 12:00 h (logbúk bude dostupný po celý čas)

Kde: Ihla v Levočských vrchoch

Kto: všetci kešeri, kešerky aj kešerčatá, nepohrdneme ani muklami

Ako: autom, či autobusom a napokon pešibusom z rôznych smerov značenými, aj neznačenými chodníčkami, výber nechám na vás.

Čo: pevnú obuv, vhodné oblečenie, prípadne paličky a hlavne niečo pevné, či tekuté pod zub, nech neumrieme od hladu, či nebodaj od smädu.

Ja plánujem odchod z Ihlian od rázcestníka o 7,30 h, čo nadväzuje na príchod autobusu z Kežmarku. (Motoristi si musia nájsť parkovanie niekde v obci, s týmto neviem poradiť.) Značenými a nakoniec aj neznačenými chodníčkami (viď mapu) sa dostaneme najskôr na Čiernu horu a následne po hrebeni na Ihlu, kde sa bude konať samotný event. Logbúk bude k dispozícii v čase oficiálneho trvania eventu od 11,30 do 12,00 h na jeho súradniciach.

Pre prihlásených do 11.10.24 (vrátane) bude aj SWG ešte neznámeho prevedenia.

Samozrejme, možností, ako sa dostať na event, je viac, vy si zvoľte tú, ktorá vám najviac vyhovuje. Či už to bude z Ihlian, alebo Kolačkova, prípadne aj z Nižných Ružbách, či pre tých najzdatnejších zo Starej Ľubovne, je to len vaša voľba, podstatné je, aby ste prišli včas na event.

Teším sa na Vás geopriatelia.