[SK]
Na Štúrovej ulici stojí tehlový pamätník. Je postavený na mieste bývalej tehelne a geta.
Text z tabule:
PAMÄTAJ - V BÝVALEJ TEHELNI A V GETE BOLO OD KONCA APRÍLA DO ZAČIATKU JÚNA 1944 VÄZNENÝCH VYŠE 15 000 ŽIDOV Z KOŠÍC A OKOLIA PRED ICH ODVLEČENÍM DO TÁBOROV SMRTI. VRÁTILO SA ICH NIEKOĽKO STOVIEK.
Trochu histórie:
Pred vojnou mali Košice jednu z najväčších židovských komunít na Slovensku. Usadiť sa tu mohli až po roku 1840. V roku 1930 tu žilo cez 11 500 Židov, asi 16% mesta. Po Viedenskej arbitráži v roku 1938 pripadli Košice Maďarsku. Po obsadení Maďarska Nemcami v marci 1944 ich najprv sústredili do geta na pár ulíc a potom sem do tehelne na Moldavskej ceste.Odtiaľto od 15. mája do 2. júna 1944 odišlo 5 transportov s 15 807 ľuďmi do Osvienčimu. Vrátilo sa ich asi 600.V tejto tehelni bola väznená aj 16-ročná Edith Eger, ktorá prežila Auschwitz a neskôr napísala knihu The Choice.Kamienky v dierach tehál nie sú bordel. V židovskej tradícii sa na pamätníky dávajú kamene, nie kvety. Kameň nezvädne. Znamená "bol som tu, pamätám".Slovo ZOCHOR na tabuli je hebrejsky a znamená PAMÄTAJ...
Keška nieje v pametníku ani skrytá za tehlou, je pár metrov od neho.
[EN]
In Štúrova Street you can find a brick memorial. It stands on the site of a former brick factory and ghetto.
Text from the plaque:
REMEMBER - BETWEEN LATE APRIL AND EARLY JUNE 1944, MORE THAN 15,000 JEWS FROM KOŠICE AND THE SURROUNDING AREA WERE INTERNED IN AN OLD BRICKWORKS AND IN THE GHETTO, BEFORE THEIR DEPORTATION TO THE DEATH CAMPS. ONLY A FEW HUNDRED RETURNED.
Some history: Before the war, Košice was home to one of the largest Jewish communities in Slovakia. Jews were allowed to settle here after 1840. In 1930 there were over 11,500 Jews, about 16% of the city.After the Vienna Arbitration in 1938 Košice became part of Hungary. After Germany occupied Hungary in March 1944, Jews were moved to a ghetto and then here to the brick factory on Moldavská road. From 15th May to 2nd June 1944, 5 transports with 15,807 people left to Auschwitz. Only about 600 returned.One of the prisoners here was 16-year-old Edith Eger, who survived Auschwitz and later wrote the book The Choice.The small stones in the holes of the bricks are not trash. In Jewish tradition people put stones on memorials, not flowers. A stone does not wither. It means "I was here, I remember".The word ZOCHOR on the plaque is Hebrew and means REMEMBER.