Podzemný svet baníkov ukrýval nejednu záhadu a priam podnecoval fantáziu. Vďaka obrazotvornosti sa zrodila postava permoníka, ktorý predstavoval malú démonickú bytosť, ktorá mala ľudskú podobu, črty a vlastnosti. V ľudových predstavách a rozprávkach často splýval s trpaslíkom alebo s piadimužíkom. Podľa baníckych povestí sú to duchovia skál, skalní škriatkovia, poddaní panovníka podzemia ríše mocného Permona, ktorý má v banských štôlňach svoje banské kráľovstvo.
Vyzerajú podobne ako škriatkovia, ktorých poznáme z rozprávok. Oblečenie majú podobné, ako mávali baníci v dávnych dobách. Topánky s drevenou podrážkou, banícku halenu so širokým golierom a kus kože priviazaný okolo bokov. Na hlave majú špicatú kapucňu, s pomocou ktorej sa môžu urobiť neviditeľnými, kedykoľvek sa im zachce. Stačí pretiahnuť kapucňu cez tvár a permoník zmizne. Všetko vidí, všetko počuje, ale pre ľudské oko je neviditeľný. A rovnako ako baníci v dávnych dobách, nosí každý permoník na palci zavesený kahanec naplnený kúzelným olejom, ktorý nikdy nevyhorí. Permoníci sú veľmi čulí a oprašujú ukryté poklady, opravujú rozpukané skaly a razia cestu podzemnými chodbami. Keď permoník zaťuká na skalu svojim strieborným kladivkom, skala sa pred nim poslušne otvorí. A keď skalou prejde, skala sa za nim zase zavrie.
Doménou permoníkov však bolo podzemie, kde žili vo väčších spoločenstvách a nepozorovane sa pohybovali po banských chodbách a štôlňach. Strážili a ochraňovali podzemné poklady, spolu s baníkmi kopali rudu a vzácne nerasty. Permoníci mali pochopenie preťažkú a namáhavú prácu baníkov, všade im pomáhali. Za dobré zaobchádzanie baníkom neraz ukázali, kde majú kopať, aby narazili na bohatú rudnú žilu a vystríhali ich pred nebezpečenstvom. Baníci si dobré služby permoníkov nesmierne vážili, udržiavali si ich priazeň drobnými pozornosťami a odplácali sa im varovaním pred každým odstrelom v bani.
Zdroj: fb Stredoslovenské múzeum