TURČIANSKY MICHAL
Turčiansky Michal - je hrdý na to, že má na pôvabnom pahorku najstaršiu architektonickú pamiatku v hornom Turci, a to Kostol sv. Michala z roku 1264. Až pri ňom sa postupne rozložila dnešná dedina. Zem na výstavbu kostola daroval kráľ Belo IV. z pozemkov okolitých obcí Háj, Diviaky, Rakša. Zemani z okolitých dedín sa po nasledujúcich storočiach snažili získať naspäť odňatú pôdu, ale to sa im nepodarilo a napokon sa chotárne hranice medzi Michalom a Hájom ustálili roku 1430. Prvým vlastníkom osady okolo kostola aj Rakše a Zorkoviec bol Michal Peter Turóci de Pijer. Obec Michal patrila Turóciovcom až do 16. storočia. Potom sa Margita Turóciová (rod zostal bez mužského potomka) vydala za Vavrinca Náriho, ktorý tak získal majetky v južnej časti Turca. Náriovci sa obohatili majetkami aj v severnej časti Turca, takže po Révaiovskom panstve mali najväčšie majetky v Turci a kúriu v Michale. Okrem nich žili v Michale aj iné zemianske rody Rakšániovci, Okoličániovci. Zrušením poddanstva roku 1848 zanikli do veľkej miery aj zemianske majetky v Michale. Až v 19. storočí postavili už druhý mlyn aj s pílou na riečke Somolici. V tom období pracoval v dedine aj pivovar. Okrem poľnohospodárstva sa obyvatelia Michala (roku 1828 ich bolo až 210) zaoberali príležitostnými remeslami. Roku 1821 postavili v dedine školu, no roku 1910 už do novej školy dochádzali deti z Diviak, Dubového, Rakše a Zorkoviec. Po vzniku 1. ČSR sa z remesiel rozvíjalo krajčírstvo, obuvníctvo, remenárstvo, kolárstvo apiliarstvo. Investovalo sa do stavby ciest a mostov cez Somolicu a Rakšianku. Vybudovala sa cesta od michalského kostola do Rakše a okolo nej vysadili roku 1936 tristo stromov. Potrebná cesta spájala obidve obce. Kolársku dielňu roku 1939 po elektrifikácii obce adaptovali na obecný dom. V Rakši vybudovali roku 1936 hospodársku školu pre 14- až 16-ročnú mládež, ktorá bola spoločná aj pre Michal. V tejto obci pracovala mládež v Doraste mládeže, kde nacvičovali divadelné hry a o rozvoj spoločenského života sa staral aj Dobrovoľný hasičský zbor. Najväčšou udalosťou v dedine po 2. svetovej vojne bol príchod Slovákov z Rumunska. Okres im umožnil na bý- valých farských pozemkoch postaviť rodinné domy a začať novú existenciu na Slovensku. K Turčianskemu Michalu sa roku 1951 pripojili Zorkovce a potom roku 1971 spoločne na prospech obidvoch dedín prijali rozumom aj srdcom zlúčenie s mestom Turčianske Teplice.
PAMIATKY
Rímskokatolícky kostol sv. Michala archanjela, jednoloďová ranogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z obdobia okolo roku 1264. Nachádza sa v opevnenom areáli v mierne vyvýšenej polohe. Pôvodnú stavbu, ešte s kvadratickým presbytériom, vybudovala stavebná huta pôsobiaca pri kláštore premonštrátov v Kláštore pod Znievom. Kostol bol prestavaný v duchu neskorej gotiky okolo roku 1515, kedy vzniklo súčasné polygonálne presbytérium s krížovou rebrovou klenbou zachovanou dodnes. V roku 1570 bola loď kostola nanovo zaklenutá renesančnou klenbou. Barokovo bol upravený v roku 1750, kedy bola loď nanovo zaklenutá a v roku 1768, kedy bola upravená veža. V rokoch 1890 a po roku 1950 bol obnovovaný. V interiéri sa nachádza neskororenesančno-barokový hlavný oltár z roku 1669 a renesančná krstiteľnica z roku 1520. Kostol má hladké fasády členené opornými piliermi, veža je ukončená barokovou helmicou s laternou.
