V roku 2024 si pripomíname 80. výročie Tokajíckej tragédie.
Stretneme sa pri pamätníku na vojnovom cintoríne, kde spoločne vzdáme úctu obetiam tohto hrozného činu.
Tokajík patrí medzi vyše sto slovenských obcí, ktoré boli počas druhej svetovej vojny a Slovenského národného povstania úplne alebo čiastočne vypálené, jej obyvatelia vyhnaní z vlastných domov a často vyvražďovaní. Obyvatelia Tokajíka sa počas druhej svetovej vojny aktívne zapojili do protifašistického odboja. V okolitých lesoch pôsobili partizánske jednotky Čapajev, Požarskij a Majorov. Miestni obyvatelia im poskytovali potraviny, šatstvo a podávali informácie o pohybe nemeckých vojsk.
Nemci sa jeho obyvateľom za pomoc partizánom pomstili obzvlášť krutým spôsobom. Dňa 19. novembra 1944, ktorý je v histórii národného boja za oslobodenie známy aj ako „krvavá nedeľa“, nemecká jednotka vtrhla do Tokajíka a popravila 32 tokajíckych mužov a evakuantov. Dedinu následne vydrancovala a zapálila. Popravu z celkového počtu 34 mužov akoby zázrakom prežili len dvaja z nich – Michal Medvedz a Andrej Stropkovský.
Odvetnou akciou Pacifikácie obce Tokajík bola poverená jednotka Kommando ZbV 27 (ZbV – nem. skratka zur besonderen Verwendung – pre zvláštny účel) spadajúca pod Einsatzgruppe H. V noci z 18. na 19. novembra 1944 nemecké jednotky o sile asi 200 mužov pod vedením oberfeldwebla Kumanna, obkľúčili obec a v nedeľu ráno zostúpili z lesov do dediny. Následne začali prehľadávať jednotlivé domy a zatýkať mužov, ktorých spútali a zhromaždili v záhrade pri kostole. Následne vydali rozkaz, aby im ich príbuzní zabezpečili teplé oblečenie a stravu na 3 dni. Okolo jedenástej hodiny muži v trojstupe v sprievode nemeckých vojakov odišli smerom na sever dolinou potoka. Muži kráčali v presvedčení, že ich nemecké jednotky vedú na poľné práce, pri budovaní zákopov. Asi 1 km od obce ich veliteľ nemeckej jednotky zastavil a prikázal prečítať rozsudok, ktorý ich za pomoc partizánom odsudzoval na trest smrti, ktorý mal byť vykonaný okamžite. Nacistická jednotka následne spustila paľbu. Niektorí zo zaistených mužov sa pri tom pokúsili o útek, ale prakticky všetci boli skosení paľbou. Tých, ktorí naďalej javili známky života zastrelili ranou z pištole. 2 ranení muži zostali na žive, obaja boli v bezvedomí a prebrali sa až po odchode nemeckých vojakov. Boli to Andrej Stropkovský a Michal Medvedz, ktorý ležal pod telom svojho mŕtveho brata. Po tom čo sa prebrali zobrali potraviny, ktoré ležali na mieste masakru a 10 dní sa ukrývali v blízkom lese. Nasledujúceho dňa Nemci rozohnali starcov, ženy a deti z obce, vydrancovali a vypálili ju. Zhorelo 27 domov a 28 hospodárskych budov. Zostal stáť iba miestny kostol a jeden poškodený dom. Mŕtve telá postrieľaných mužov ležali na mieste masakru severne od obce až do 12. decembra 1944.Vypálenie Tokajíku, bolo súčasťou širšieho plánu boja proti partizánom. Toho istého dňa bola v okrese Stropkov vypálená i obec Veľká Domaša. 21. novembra taký istý osud postihol Jakušovce, Kolbovce, Vojtovce a Soľník. Nasledujúci deň ľahli popolom Turany a Potočky. 24. novembra nacisti vypálili i obec Korunková a 28. Brusnicu.