Zlatovce
História
Zlatovce
Zlatovce (staršie názvy Zlachowyech, Zlachovech, alebo Zlachovecz (1245), Zlachowycz (1439), Zlathocz (1493), Zlatocz, Zlatowcze (1773), Zlatócz (1786), Zlatowce (1808), Zlatoc (1863), Zlatóc (1873-1902), Vágaranyos (1905-1913), a od roku 1920 už len Zlatovce) sú bývalou samostatnou obcou, dnes už len mestskou časťou Trenčína. Nachádzajú sa na pravom brehu Váhu, intravilán medzi železnicou a Bielymi Karpatmi (vrchy Nad Vinohradmi a Čechovka).
Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1244, tesne po tatárskom vpáde v rokoch 1241-1242. Zmienka je v darovacej listine kráľa Bela IV., ktorou kráľ daroval zem trenčianskemu županovi Bogomírovi, práve za zásluhu v bojoch proti tatárom. V popise chotárnych hraníc je uvedené „odtiaľ ide hranica ku chotárnemu znaku, ktorý oddeľuje zem Zlatoviec (terram Zalatovich)“ . Len o rok neskôr sa už na tomto území spomína osada Zlatovce.
Mapa obcí Zlatovce a Hanzlíková z roku 1783
Zlatovce boli v období feudalizmu poddanská obec k Trenčianskemu hradu, a to až do roku 1848. Počas tohto obdobia spravovalo majetok hradu viacero hradných pánov: Alexius Turzo (1534), gróf Peter d'Arco (1560), Ladislav Popei z Lobkovíc (1573), gróf Imrich Forgáč z Gýmeša (1582), llešháziovci a Sinaovci.
Zlatovce vznikli spojením dvoch väčších častí – Zlatovce a Hanzlíková. Ich chotárne územie takmer po celej dĺžke oddeľoval potok. Tiekol uprostred terajšej Hlavnej ulice. Jeho pravý breh patril Hanzlíkovej a ľavý breh Zlatovciam. Zástavba Zlatoviec začínala asi o šesť sídiel bližšie ku kopcom. Dĺžka Zlatoviec bola približne rovnaká, ako protiľahlá časť Hanzlíkovej. Hanzlíková má ale aj svoju vlastnú históriu:
Hanzlíková
Na území dnešnej Hanzlíkovej sa v roku 1366 spomína osada Vrbka. Neskôr sa pomenovanie vyskytovalo vo viacerých podobách - Vorbka (1419), Wrbka (1419), Verbka (1423). Osada patrila miestnym zemanom Vrbka, Hrehor a Ország.
Zeman z Hanczlíkovského rodu sa v roku 1471 usadil kúsok od Vrbky, taktiež na Zlatovskom potoku, a položil základ druhej skupiny zemianskych a želiarskych usadlostí. Rod nadobúdal vedúce postavenie, čo sa napokon odrazilo aj v názve osady - Hanzlíkovská Ves. Obe osady sa napokon v roku 1483 začali nazývať spoločným menom Vrbka-Hanzlíková. No meno Vrbka postupne zanikalo, až sa napokon osada začala nazývať iba podľa Hanczlíkovského rodu - Henzlykfalva, Hanzlyk-falwa (1489), Hanczlik (1492). Henzlikocz (1497).
Pri výstavbe zemianskych i želiarskych (poddanských) domov sa dbalo na ich usporiadanie do radu. Preto sa v roku 1609 objavuje miestny názov Riadek, a v roku 1631 už aj obec sa nazýva „Hanzlíková ináč Riadek“. Neskôr sa ale už znova používa len meno Hanzlíková, z prelomu posledných storočí jej maďarská verzia Trencsenjánosi, a po roku 1918 už iba Hanzlíková až po zlúčenie obcí Zlatovce a Hanzlíková v roku 1952, kedy sa obce dohodli na spoločnom názve Zlatovce. Hanzlíková sa tak stala len malou časťou väčšej mestskej časti, no tu názov nezanikol. V roku 1966 dostala najdlhšia ulica v katastri bývalej Hanzlíkovej jej meno – Hanzlíkovská.
Pečate obcí Zlatovce a Hanzlíková
Osobnosti zo Zlatoviec
Ján Prháček
Ján Prháček sa narodil 10.08. 1915, nastúpil v júli 1934 na vojenskú službu k letectvu. Od roku 1938 študoval na Vojenskej akadémií v Hraniciach, ktorú 1. augusta ukončil ako poručík. Potom bol zaradený k 49. stíhacej letke v Spišskej Novej Vsi, ktorej velil český kapitán Václav Kanta. 14. marca 1939, po vzniku Slovenského štátu, musel Václav Kanta odísť a Ján Prháček sa stal veliteľom letky.
Ján Prháček
24. marca 1939 ráno sa dostala jeho letka (tvorená ním, desiatnikom Cyrilom Martišom a svobodníkom Michalom Karasom na lietadlách Avia B-534) do súboja s hliadkujícimi maďarskými stíhačkami Fiat CR.32 a Ján Prháček bol zasiahnutý. Ťažko ranený sa ešte pokúsil núdzovo pristáť v doline Lukaveckého potoka, západne od Sobraniec, ale podvesené bomby jeho Avie B-534 explodovaly a pilot zahynul. Jeho zostrelenie si pripísal veliteľ maďarských stíhačiek, poručík Aladár Negró.
Ján Prháček bol in memoriam povýšený do hodnosti kapitána. Dnes je na Kultúrnom dome v jeho rodných Zlatovciach umiestnená pamätná tabuľa. Má po sebe pomenovanú aj neďalekú ulicu Jána Prháčka, na ktorej bývam. Dnes je ale pochovaný na cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave.
Ján Psotný
Narodil sa 27.01. 1919, stal sa odborným učiteľom, ale počas 2. svetovej vojny musel veliť delostreleckej jednotke na východnom Slovensku. Dostal sa do konfliktu s Wehrmachtom a pri tomto boji padol, 18.10. 1944.
Kostol v Zlatovciach
V roku 1663 dal Bogady urobiť súpis svojich majetkov v Hanzlíkovej. V tomto súpise poznamenáva, že dal postaviť evanjelický kostol aj s oltárom. Prispeli naň miestni zemania čiastkou 35 zlatých. Príčina zániku kostola zatiaľ nie je objasnená. Existuje informácia, že v 18. storočí boli z neho len ruiny. V 30-tych rokoch minulého storočia sa narazilo na zvyšky cintorína a základov stavby v priestoroch hospodárskeho dvora poľnohospodárskeho družstva Trenčín-Zámostie.
Hanzlíkovský zemania
Medzi zemanmi Hanzlíkovej boli často spory o majetky, keďže v Hanzlíkovej žilo viacero rodov okrem Hanczlíkovských a Vrbky, a to Jaroš, Mužík, Kavka, Pecho (neskôr premenovaný na Vagyon), Babinďaly (neskôr premenovaný na Bogady) a rod Rajman. Príslušníci posledného rodu dlho obsluhovali kúriu na Hanzlíkovskej ulici, a po nich ju vlastnili Brix a Balogh. Meno Balogh sa taktiež zachovalo vo forme zemepisného názvu – v priestoroch miestnej oblasti Kňažské sa nachádzal kaštieľ zvaný Balogovec. Jeho vybavenie bolo rozobraté až v roku 1918, a v tom istom roku utiekol do Budapešti aj posledný majiteľ kúrie - Balogh.
Okolo roku 1580 sa zemania dohodli na spravovaní spoločných lesov a pasienkov podľa Artikul, ktoré sa stali záväzné pre všetkých obyvateľov, a v roku 1594 ich Trenčianska župa potvrdila. Patria medzi najstaršie Artikuly toho druhu v bývalej Trenčianskej župe.
Opakované vypaľovanie Zlatoviec
2. októbra 1663 prenikli Turci od Nových Zámkov cez priesmyk pri Mníchovej Lehote na Považie k Trenčínu. Zdržali sa tu iba dva dni, ale za toto obdobie stačili vydrancovať a vyplieniť 17 dedín. Na pravom brehu Váhu vypálili obce od Melčíc cez Hanzlíkovú, Zlatovce, Skalu, až po Púchov. Surové vraždenie, odvliekanie do zajatia, drancovanie bezbranného obyvateľstva boli typické sprievodné javy tureckého vpádu.
Druhá vlna spustošenia Zlatoviec prišla v roku 1704, kedy Trenčín a jeho okolie zasiahli vojnové udalosti roku 1703 – protihabsburgské stavovské povstanie Františka II. Rákocziho. V máji mu na pomoc z Uherského Hradišťa cez Drietomský priesmyk prišiel na pomoc cisársky generál Ríčan. Jeho vojská zanechali za sebou žalostnú stopu. Vypálili obce Kostolná, Záblatie, Hanzlíková, Zlatovce a čiastočne aj Orechové. Obyvateľstvo bolo rozprášené a vojaci rekvírovali hospodárske zvieratá, vozy a ďalší majetok. Obnova normálneho života trvala približne 20 rokov.
Posledné veľké spustošenie do prvej a druhej svetovej vojny bolo v časoch rakúsko-pruskej vojny v roku 1866. K mestu sa blížili maďarskí dobrovoľníci vedení generálom Klapkom. Rakúske vojsko sa pripravovalo na obranu mesta. Okrem iných príprav sa kopali zákopy a obranné postavenia od zlatovských kopcov až po Váh.
Železničná stanica
V roku 1879 sa ukončila výstavba železnice medzi Zlatovcami a Trenčínom. Premávka sa začala 29. apríla 1879. Vtedy bola odovzdaná do užívania aj železničná stanica s pôvodným oficiálnym názvom Trenčín a neskôr Trenčín-Istebník. Zápisnice obecného zastupiteľstva z tridsiatych rokov 20. storočia a neskôr po roku 1945 svedčia o tom, že Zlatovčania sa opakovanie dožadovali premenovanie stanice, ktorá leží na katastrálnom území Zlatoviec. Stalo sa tak až v sedemdesiatych rokoch nášho storočia.
Stanica s bývalým názvom Istebník pri Trenčíne
Súčasná stanica Trenčín-Zlatovce
Ku keške:
Tak a po 4 rokoch je tu moja 100. keška. A kde lepšie ju založiť ako v mojej rodnej mestskej časti – v Zlatovciach. Pozývam vás teda na krátku prechádku po nich. Keška má 9 stage, ktoré sú všetky v centre intravilánu.
Stage 1 – Kaplnka
Malá kaplnka na Hlavnej ulici, postavená niekedy v 19. storočí.
A = počet žltých kovových kruhov na bránke vnútri kaplnky
Stage 2 – Pamätník na starom cintoríne
Na tomto trávnatom priestore stál kedysi cintorín, na ktorom bolo pochovaných 118 občanov Hanzlíkovej a Zlatoviec. Pamätná tabuľa vznikla v roku 1993.
B = počet slov v prvom riadku textu
Stage 3 – Pamätná tabuľa Jána Prháčka
Na Kultúrnom dome v Zlatovciach je umiestnená od marca 1999 táto pamätná tabuľa, venovaná Jánovi Prháčkovi.
C = počet lipových lístkov na ratolesti vyobrazenej na tabuli
Stage 4 – Kríž
Kamenný kríž, ktorý sa objavil v Zlatovciach len nedávnom.
D = Pod najväčším blokom textu na kríži je v strede nápis “16/D”
Stage 5 – Pamätná tabuľa Komunistickej strany ČSR
Ako väčšina miest a obcí na Slovensku, aj tu pôsobila Komunistická strana, a to od roku 1921.
E = Na tabuli sú 2 roky. Odčítaj menší od väčšieho a dostaneš ich rozdiel – to je číslo E.
Stage 6 – Pamätná tabuľa padlým hrdinom
Hneď vedľa predošlej tabule je aj tabuľa venovaná padlým vojakom v boji za slobodu.
F = prvá číslica na tabuli
Stage 7 – Ulica Detská
So šírkou necelých 1,5 metra a dĺžkou 30 metrov je toto podľa mojich znalostí najkratšia a najužšia oficiálne zapísaná ulica v Trenčíne. Bohužiaľ, ulica je súkromná, a na jej začiatku je bránka.
G = druhá čierna číslica pod tabuľou s názvom ulice (na dome napravo od cestičky)
Stage 8 – ZŠ Na dolinách
Základná škola Na dolinách bola založená ako súčasť Detského mestečka, 1. septembra 1973. Telocvičňa je hojne využívaná inými školami.
H = Pri zemi vidíš základný kameň Detského mestečka. Posledná číslica na kameni je H.
Stage 9 – Detské mestečko
Je to prvé zariadenie v bývalej ČSR tohto typu. Návrh na vytvorenie vznikol v roku 1965, stavba začala 1968, a areál bol otvorený v roku 1974. Architektmi sa stali Peter Brtko a Ľudovít Režucha. Mestečko stálo v tom čase 89 mil. korún a pozostáva z 36 objektov, väčšina z nich rodinných domov. Celý areál je dnes Národnou kultúrnou pamiatkou SR.
I = počet travertínových schodov naľavo od sochy (pri pohľade od hlavnej cesty)
Finál:
Teraz už len stačí dosadiť čísla do nasledovného vzorca a ísť na finál:
N 48° 54.(A*(E–B–C))
E 018° 00.(D*F*(G+H+I)–B)
Cez
certitude môžete overiť svoje riešenie kešky.
Happy caching!