Geo Vianoce
24. december je 358. deň roka (359. v priestupnom roku). Do konca roka zostáva 7 dní. Meniny má Adam a Eva.
Kresťania v tento deň slávia Štedrý deň.
Štedrý deň (spravidla iné nárečové názvy: Vilija, Pôstny deň, Kračún, Predvečer Narodenia Pána) je názov 24. decembra, odvodený zo skutočnosti, že obyčaje viažúce sa k tomuto dňu mali za cieľ zabezpečiť zdar v budúcom roku sústredením všetkých dôležitých prvkov spokojného blahobytného života. U kresťanov je to deň pôstu pred narodením Ježiša Krista.
Zvyky
Celý Štedrý deň bol prípravou na Štedrý večer, tak po stránke duchovnej, ako aj materiálnej. Pripravovalo sa jedlo na Štedrú večeru, zdobil sa Vianočný stromček, robil sa betlehem, no zároveň sa dodržiaval pôst a spomínalo sa na predkov.
Po Štedrej večeri sa spievali koledy a rozdávali darčeky. V rímskokatolíckej cirkvi sa veriaci pred polnocou spoločne odoberajú na polnočnú omšu, ktorou sa začína oslava príchodu Ježiša Krista.
BETLEHEMSKÉ SVETLO
Betlehemské svetlo sa odpaľuje z plamienka horiaceho v Bazilike Narodenia Pána v Betleheme, odkiaľ osobným odovzdávaním zo sviečky na sviečku putuje medzi miliónmi ľudí. Napĺňa tak svoje poslanie byť symbolom jednoty, nádeje, lásky a radostnej predzvesti Vianoc.
Na počiatku bolo svetlo…
Na prelome 11. a 12. storočia turecké kmene Seldžukov okupovali najmä časti Malej Ázie a Blízkeho východu, v ktorom sa narodil, žil a umrel Ježiš Kristus. Kresťanom tak znemožnili tieto posvätné miesta navštevovať. Preto zorganizovali rytieri na výzvu pápeža Urbana II. križiacku výpravu do Palestíny. Oslobodili v prvom rade Betlehem a následne Jeruzalem. Jeden mladý križiak sa v tom čase zaprisahal, že keď sa vráti, prinesie do svojho rodného mesta – Florencie – plamienok ohňa z betlehemskej baziliky. Málokto mu však vtedy veril, veď z križiackych výprav sa mnoho ľudí nevrátilo. V Palestíne na nich okrem mnohých bitiek a vojnových nebezpečenstiev striehli aj cudzie choroby. Po troch rokoch, tesne pred Vianocami v roku 1099, dorazili otrhaní mládenci do Florencie. Na ich čele stál jeden nesúci zapálenú sviecu s plameňom. Všetci prisahali, že plamienok je skutočne z Betlehemu a onen mládenec ho niesol v čase i nečase po púšti i mori, len aby splnil svoj sľub. Sviecu umiestnili v kostole, odkiaľ si potom svetlo odpaľovali ostatní obyvatelia. V stredoveku to bol prvý a posledný plameň z Kristovho rodiska.
O 800 rokov neskôr
Novodobá história Betlehemského svetla sa píše od roku 1986. Tradíciu roznášať plamienok založili naši susedia Rakúšania – tvorcovia vianočnej televíznej akcie v mestečku Linz na pomoc zdravotne znevýhodneným deťom. Tí sa snažili nejakým zaujímavým prvkom ozvláštniť program týchto akcií a prišli na jedinečný nápad. Pred Vianocami poslali do Betlehema lietadlom telesne postihnuté dieťa, ktoré v Bazilike Narodenia Pána odpálilo z večného svetla plamienok a prinieslo ho späť do Linzu. Miestni skauti sa Svetla ujali v roku 1989 a začali ho roznášať do ostatných častí Rakúska. Následne sa tento zvyk rozšíril aj do ostatných krajín susediacich s Rakúskom vrátane Slovenska, na ktorom roznášajú skauti svetielko už od roku 1990.
Viac sa dozvieš na: www.betlehemskesvetlo.sk
Poprejeme si k Vianočným sviatkom, možno aj niečo pomeníme a už sa budeme domov ponáhľať k dokončeniu sviatočného stola.
Prosím, presvedčte sa doma, že Vás pustia! Nechceme, aby sa na event vzpomínalo, ako na niečo, kvôli čomu se rodina doma bude hádat, alebo prídite všetci.