Kde bolo, tam bolo, za siedmimi horami a za siedmimi dolami, žilo raz jedno dievča, ktoré sa volalo Dorka. Žila si spokojne v malom mestečku so svojim psíkom, no v poslednom čase čoraz intenzívnejšie cítila, že jej niečo chýba a jej srdce akoby stále kdesi blúdilo. Často sa prechádzala po lesných chodníčkoch a hľadala niečo, čo nevedela pomenovať.
Jedného dňa sa rozhodla, že sa pokúsi nájsť svoj domov. Ale čo to vlastne ten domov je? Kde ho má hľadať? Rozhodla sa teda najprv začať tým, že si nájde nejaký koníček. Navštívila umeleckú dielňu v neďalekej uličke, kde sa učilo maľovať. Najprv sa cítila neisto, jej ruky sa triasli, ale keď si sadla k plátnu, farby na obraze akoby začali rozprávať jej vlastný príbeh.
Po niekoľkých týždňoch sa začala mať stále lepšie a lepšie, no ešte stále cítila, že to nie je úplne ono. Vybrala sa teda so psíkom do lesa, kde sa v jeden nádherný zimný podvečer stretla s bláznivým Tomášom, ktorý miloval prírodu. Pozval ju na svoje výlety a potulky - a hoci sprvu trochu váhala - prechody cez nekonečné horské lúky, východy a západy slnka na kopčekoch, ktoré doslova brali dych a večerné rozhovory pod hviezdami jej ukázali, aké krásne je byť súčasťou niečoho väčšieho.
Pri každom návrate zo svojich ciest sa delila o svoje zážitky so sestrami a priateľmi a keď sa tak jedného večera pri popíjaní lipového čajíku porozorne započúvala do ich láskyplných slov, uvedomila si, že už našla to, čo nevedela pomenovať - že domov, ktorý neustále hľadala je miesto, kde máme srdce. Miesto, kde sa cítime prekrásne a uvoľnene, kde je láska, radosť a pochopenie a kde nás vždy privítajú s otvoreným náručím.
Ale čo by to bolo za rozprávkovú Dorotku, ak by sa trochu nezasnila a nestratila ešte aj po ceste domov. Pomôž nájsť zablúdenej Dorke jej cestu za šťastím..
..do overovača zadaj malými písmenami a bez diakritiky slovo z tej cesty, ktorá privedie Dorku domov.
Ku keške: Vzhľadom na občasne zamuglené prostredie a blízkosť rodinných domov dbajte prosím pri odlove na zvýšenú nenápadnosť. A užite si výhľady :)