Back to the History
Územie hornej Bebravy, ktorého súčasťou je aj malebná obec Slatinka nad Bebravou, má bohatú históriu, siaha až do prehistorických dôb. Osídľovanie tejto oblasti úzko súviselo s klimatickými zmenami – ľudia sa v období sucha presúvali do horských oblastí s vyššími zrážkami. Jaskyňa Dúpna diera v Slatinke nad Bebravou sa stala svedkom týchto dávnych čias a ponúkla archeológom unikátne nálezy z mladšej doby kamennej, bronzovej a železnej. Objavili tu neolitické sídlisko, hroby lengyelskej kultúry, sídlisko s kanelovanou keramikou, sídlisko lužickej kultúry i rímsko-barbarské sídlisko.
V stredoveku patrilo územie pod správu Uhrovského hradu. Po tatárskom vpáde sa dostalo do rúk mocných feudálov – najprv trenčianskeho župana Basa a neskôr Matúša Čáka. Nasledujúce storočia priniesli množstvo zmien vlastníkov vrátane šľachtických rodov ako Stiborovci, Ludanickovci či Zayovci. Rod Zayovcov spravoval panstvo až do zániku feudalizmu a niektoré majetky vlastnil ešte po prvej svetovej vojne.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z rokov 1332–1337, keď sa objavuje v pápežských desiatkových zoznamoch. Slatinka nad Bebravou spolu so Slatinou tvorila pôvodne jeden celok, ktorý sa historicky nazýval rôznymi menami – od „Cabatvalehota“ v roku 1388 až po „Kys Zlatina“ či „Malá Slatina“. V roku 1971 bola Slatinka pričlenená k Slatine nad Bebravou, no už v roku 1990 získala opäť samostatnosť.
Obec má bohatú priemyselnú minulosť. V roku 1726 tu bola založená papiereň, kde sa ručne vyrábal papier na bankovky. Táto tradícia pretrvala až do 19. storočia, keď papiereň prevzal Johann Klingeisen. V neskoršom období na jej mieste vzniklo výrobné družstvo Kovostav. Priaznivé klimatické podmienky priali ovocinárstvu, vďaka čomu sa tu pestovali jablone, hrušky, slivky či orechy. Miestny učiteľ Anton Jablonský výrazne prispel k rozvoju ovocinárstva a svoje skúsenosti zanechal v knižných dielach.
Počas druhej svetovej vojny sa tu odohrali viaceré bitky v rámci SNP, na pamiatku jednej z nich, pri ktorej zahynuli dvaja partizáni je pri Jaskyni v Lieští osadený pamätník. Po vojne sa obec stala súčasťou ČSSR a táto skutočnosť dopadla tvrdo aj na obec. V 50tych rokoch bol postavený PnSV (Ponitrainsky skupinový vodovod), do ktorého bol zapojený aj krasový prameň Vrchovište (Najvýdatnejší vodný zdroj na Slovensku), čím obec prišla o jednu z najkrajších vecí – o krasové jazero.
Život v Slatinke však nebol vždy jednoduchý. Po prvej svetovej vojne sa mnohí obyvatelia vybrali hľadať lepší život za hranicami – od Čiech a južného Slovenska až po Taliansko, Francúzsko či Ameriku. Tí, ktorí sa vrátili, priniesli so sebou nové skúsenosti, budovali nové domy a oživili život v obci.
Ku keške
Ako to už býva, poriadne kešerské dediny majú aj Back to the History kešky.
Kešky tohto typu budú v nepravidelných intervaloch publikované v niektorých obciach Podhoria.
Pre vylúštenie kešky zistite súčasné popisné číslo domu, ktorý je označený na obrázku šípkou. Toto číslo si poznačte ako X.
Keška je na:
N 48° 50.(697 + X)′ E 18° 14.(556 + X) ′
Vaše riešenie si môžete overiť tu:
Keška je veľkosti mikro a pri založení obsahovala len logbook a ceruzku. Happy caching!