Obec leží v juhozápadnej časti Turčianskej kotliny, na severnom úpätí pohoria Žiar. Nadmorská výška chotára je 473 – 764 m n. m. Preteká ňou potok Budiš, pravostranný prítok riečky Jasenice. Na tektonickom zlome na okraji obce pramenia tri minerálne pramene, plnené do fliaš.
Budiš je prameň minerálnej vody. Je to stredne mineralizovaná, hydrogénuhličitanovo-síranová, horečnatá, sodno-vápenatá, uhličitá, studená, hypotonická slabo kyslá, až neutrálna prírodná minerálna voda. Prameň Budiš v roku 1573 objavil prírodovedec a benediktínsky mních Mikuláš Pavol Brikcius.
Názov tejto poddanskej obce je pravdepodobne odvodený podľa charakteru obydlia - búda.
Prvá písomná zmienka je z roku 1573 - Budiš. V roku 1616 je známa ako Budis, v roku 1773 ako Budiss; maďarsky Budis, Turócborkút. Bola zemianskou obcou Horváthovcov, neskoršie Bakovských. V roku 1715 mala 7 domácností, v roku 1785 mala 22 domov a 136 obyvateľov, v roku 1825 mala 26 domov a 200 obyvateľov.
V obci bola píla a mlyn. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a pracovali v lesoch. Rozvinuté bolo tkáčstvo. Aj za I. ČSR boli obyvatelia väčšinou poľnohospodári. Zapojili sa do SNP.
Pamiatky ľudovej architektúry, najmä jednopodlažných trojpriestorových zrubových domov so sedlovou strechou a podlomenicou.
