Stúpajúc po drevených schodíkoch mu smutný pohľad padol na kohosi, kto ho pozoroval z druhej strany cesty. Čože tu robí tak sám, ani čo by bol zakliaty? No jeho prívetivý pohľad povzbudil prasiatko pristúpiť bližšie. V šume lístia započul koníkov tichý hlas: "Viem, prečo si tu ... ukážem Ti, kadiaľ ísť ... vyber sa lesnou diaľnicou ... po pravej strane prejdeš okolo kŕmidla ... no ty nezastavuj, len smelo pokračuj ďalej ... cesta sa vyrovná a potom opäť zatočí doprava ... zbadáš šípku ukazujúcu správny smer. Tam nájdeš svoje šťastie ... "
Neistota mu zvierala malé srdiečko.
"Neklamal mi ten kôň? Nerozprával len kraviny? Či vlastne koniny? Naozaj by tu niekde mohol byť? Ktohovie, či tu nájdem svoj domov?"
No inú možnosť nemalo, len to skúsiť.