Čas a miesto konania: 20. marca 2025 10:00 - 10:30, Karlova Ves námestie sv. Františka
Event sa koná pri príležitosti jarnej rovnodennosti, ktorá nastane 20. marca 2025 o 10:01. Tento event je pokračovaním série, ktorú začal kešer Madip, ktorý organizoval eventy s touto témou počas minulých rokov.
Rovnodennosť (ekvinokcium) je okamih, v ktorom Slnko počas svojho zdanlivého ročného pohybu prechádza priesečníkom rovníka s ekliptikou. Vtedy je na celej Zemi deň rovnako dlhý ako noc. Pri prechode Slnka z južnej pologule na severnú nastáva jarná rovnodennosť. Slnko sa na svojej zdanlivej ročnej dráhe po oblohe dostalo do priesečníka s rovníkom. V deň jarnej rovnodennosti svieti priamo na rovník, čo znamená, že obyvatelia rovníka majú na pravé poludnie Slnko kolmo nad hlavou. Na celej zemeguli, okrem presných zemepisných pólov, je dĺžka dňa aj noci rovnaká.
Jarná rovnodennosť nenastáva každý rok v rovnakom čase. Príčinou je rozdielna dĺžka astronomického a občianskeho roka a vkladanie prestupného dňa – 29. februára – každý štvrtý rok. Jarná rovnodennosť nastáva obyčajne 20. alebo 21. marca a vzácne dokonca 19. marca. Na počiatku 20. storočia začínala výhradne 21. marca. V roku 1920 sa po prvý raz začala 20. marca, potom sa tento dátum začal vyskytovať čoraz častejšie. V tomto storočí bol naposledy prvý jarný deň 21. marca v roku 2011. V roku 2048 bude prvý jarný deň už 19. marca a na konci storočia sa 19. a 20. marec budú vyskytovať rovnako často.
Ľudovo sa deň jarnej rovnodennosti označuje ako prvý jarný deň. V našej krajine bol v minulosti spájaný s rôznymi slovanskými tradíciami a zvykmi. Jedným z nich, veľmi starým, ešte predkresťanským zvykom je vynášanie Moreny, slovanskej bohyne smrti a zimy dva týždne pred Veľkou nocou . Morenu predstavovala slamená figurína oblečená do ženských šiat, ktorú ľudia nosili po dedine a nakoniec ju hodili do potoka alebo spálili. Verili, že takto vyženú choroby, ba aj smrť. Tento zvyk sa chápal rozlične. Podľa jedných slamená figurína symbolizovala zimu, ktorej zničenie malo otvoriť cestu pre nástup jari a po nej leta. Podľa iných zase ide o personifikovanú smrť, ktorej odstránenie malo zaistiť všeobecnú prosperitu celému lokálnemu spoločenstvu.
Jarná rovnodennosť a jar sú symbolmi znovuzrodenia, nových začiatkov. Veľký význam prikladali jarnej rovnodennosti staroveké národy. Začiatok jari slávili Kelti, Germáni, starovekí Gréci aj Rimania. Starovekí Sumeri a Babylončania v 3. a 2. tisícročí pred n. l. začínali rok práve jarnou rovnodennosťou. Oslavy jarnej rovnodennosti sa spájajú s tajomnou mayskou kultúrou. Dodnes sa v Mexiku v zrúcaninách starobylého mayského mesta Chichén Itzá schádzajú davy ľudí. Počas osláv sledujú divadlo tieňov, ktoré vznikajú dopadom lúčov popoludňajšieho slnka. Tie majú pripomínať hada pohybujúceho sa po schodoch 79-metrovej Kukulkánovej pyramídy, nazývanej aj El Castillo, až kým sa tieň nespojí s veľkou sochou hadej hlavy pri úpätí stavby.