Anatómia Malých Karpát

Karpaty sú rozsiahlym horským pásmom Európskeho kontinentu, ktoré sa rozprestiera na území siedmich krajín: Slovenska, Česka, Rakúska, Maďarska, Rumunska, Ukrajiny a Poľska. Slovo Karpaty sa skladá z pôvodného slova carp čo v preklade znamená : skala alebo kameň.

Malé Karpaty sú najzápadnejším a najkrajnejším jadrovým pohorím karpatského oblúka. Označenie jadrové pohorie je odvodené podľa štruktúrneho elementu, odolných kryštalinických hornín, ktoré sú zachované a budujú najvyššie partie pohoria. Malé Karpaty sa začínajú sa pri Bratislave, tiahnu sa severovýchodným smerom a oddeľujú Viedenskú a Dunajskú panvu. Ich dĺžka je cca 100 kilometrov a najvyšším vrchom sú Záruby (768 m n.m.). Medzi Jablonicou a Trstínom sú Malé Karpaty rozdelené na dve časti:

• juhozápadnú, 
• severovýchodnú:

 Geologická mapa Malých Karpát. Foto Geopark Malé Karpaty 

Juhozápadná časť kryštalického jadra Malých Karpát je prevažne tvorená granitmi. Granitoidy vytvárajú dva masívy, bratislavský a modranský, ktoré sú odlišné svojím zložením. Bratislavský masív reprezentujú najmä žuly a granodiority.

Granodiorit. CC BY 2.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=164140

V oblasti Pezinka sú však zachované najmä kryštalické bridlice. V podstate oddeľujú dva vyššie uvedené žulové masívy. Ďalej sa v pezinsko - perneckom kryštaliniku vyskytujú fylity a v miestach kontaktu granitoidov s plášťom kryštalických bridlíc môžeme často pozorovať biotitické a biotiticko-granátické ruly.

    Bridlica

Usadzovanie hornín, z ktorých  neskoršie vznikli kryštalické bridlice, bolo sprevádzané aj sopečnou činnosťou. Vznikali podmorské výlevy láv a z nich ďalšou premenou amfibolity, rovnako najviac rozšírené v pezinsko-perneckom kryštaliniku.

Amfibolit (tmavá časť). Autor: Anne Burgess, CC BY-SA 2.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=13503718

Severozápadná časť Malých Karpát je naopak tvorená hlavne vápencami, dolomitmi a  bazaltmi.

Malokarpatský dolomit. Autor: Pelex – Vlastné dielo, CC BY 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=2729279

Pozdĺž okrajov pohoria boli do jeho stavby na niektorých miestach zabudované aj pieskovce.

Špecifickosťou územia Malých Karpát je jeho kras zastúpený podzemným ale aj povrchovým krasovým fenoménom. Príklady môžeme nájsť v okolí Smoleníc, Plaveckého Mikuláša, či v Limbachu.

Dnešná povrchová tvárnosť Malých Karpát je výsledkom dlhotrvajúceho pôsobenia geomorfologických procesov a symbiózou pôsobenia vonkajších a vnútorných síl.

Tempus fugit

Zem je stará asi 4600 miliónov rokov a jej dejiny vedci geologicky rozdelili na rôzne úseky – geologické obdobia, ktoré sú spravidla ohraničené významnými geologickými alebo paleontologickými udalosťami, ako napr. vymieranie na konci kriedy (K-T vymieranie, neskoré druhohory). Geologická minulosť Zeme sa nasledovne rozdeľuje na tzv. geochronologické jednotky.

GTS. Ref.:By Jarred C Lloyd - Own work, CC BY 4.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=147428651

Druhou najvyššou jednotkou v hierarchii geochronologických jednotiek dejín Zeme je éra (eratem). V súčasnosti je zadefinovaných 10 ér a vo všeobecnosti éra trvá desiatky až stovky miliónov rokov. Príkladom éry je napr. mezozoikum (druhohory). 

Éry môžeme rozdeliť na nižšie časové jednotky, periódy. Periódy trvajú milióny až desiatky miliónov rokov a zadefinovaných ich je 22. Príkladom periód sú napr. kambrium, trias, či krieda. 

Ekvivalentom geochronologických jednotiek sú chronostratigrafické jednotky. Kým geochronologické jednotky vyjadrujú čas, chronostratigrafické jednotky odpovedajú horninovým vrstvám. Ekvivalentom éry je eratem, ekvivalentom períody je útvar (formácia).

A prečo to tu spomínam? V Geoparku Malé Karpaty si môžeme nielen urobiť predstavu o horninách, ktoré tvoria pohorie, ale rovnako vidieť, s ktorou érou a periódou sa viažu a teda o veku jednotlivých vrstiev a celého pohoria.

Úlohy

Earthcache vás privedie do okolia Prírodného a banského skanzenu Budúcnosť, ktorý je súčasťou Geoparku Malé Karpaty. Štôlňa je pre verejnosť uzavretá a je možné sa do nej dostať jedine po vzájomnej dohode. Geopark je však voľne prístupný, v blízkosti sa nachádza opekanisko, a dá sa tiež navštíviť pri prechádzaní banským náučným chodníkom.

Keďže ide o Earthcache, na mieste nie je ukrytá krabka. Miesto toho mi zašlite odpovede na nižšie uvedené otázky. Odpovede sa dajú nájsť najmä pozorovaním na mieste.

Pri koordinátoch nájdeš vystavených 10 rôznych hornín, ktoré sa vyskytujú v Malých Karpatoch. 

A, Nájdi vystavený bazalt a popíš jeho štruktúru a farbu. Aký má približne vek a ktorá perióda tomu zodpovedá? Kde v Malých Karpatoch sa vyskytuje? 

Find the displayed basalt and describe the structure and color. Approx. how old is the rock and what would be the corresponding period? Where are the deposits in Little Carpathians?

B, Porovnaj štruktúru a farbu vystavenej žuly a kremenca. Ktorá hornina je staršia a aký má vek?

Compare the structure of the displayed granite and quartzite. Which rock is older and how old is it?

C, Ktoré z vystavených hornín majú jasne viditeľné vrstvy?

Which rocks on display have clearly visible layers?

D, Aký je približne vekový rozdiel medzi najstaršou a najmladšou horninou?

What would be the approximate age difference between the oldest and youngest rock on display? 

E, Foto z miesta EC poteší. 

A photo is very much appreciated.

Použité zdroje: Wikipedia;

Geologická mapa SK;

Slovensko II. (Príroda), kol. autorov;

Geopark Malé Karpaty