... SOM ARNOLD WEISZ KUBÍNČAN A TOTO JE MôJ PRÍBEH ...
Začiatkom 20. storočia drahí moji rodičia sťahujú sa so mnou na Oravu, kraj to chudobný ale krásny, kraj ktorý mi navždy zmenil život. A ten bol ťažký, no napriek strádaniu rodiny, študoval som v Pešti. Po návrate domov maľujem, smrdím grošom, no pomaly sa mi darí preniknúť medzi majstrov mojej doby ako Alexy či Bazovický, ktorí mi neraz podajú pomocnú ruku v mojom biednom živote. Som skromný askét, často o sebe pochybujem, žijem pre umenie. Za svoje meno, píšem si už prídomok Kubínčan, kreslím, maľujem a hoc v mojom živote prichodí najplodnejšie obdobie, Európu zaťahujú mračná, v ľuďoch zobúdza sa prastará nenávisť. Z obáv zo zajtrajška zanechávam vieru otcov a ako pokrstený Peter snažím sa zachrániť si holý život. Nepomohlo, už nemôžem vystavovať, kdežto, ani do kina či do parku zájsť, len zhrbený, ocajchovaný hviezdou kráčam okrajom chodníka. Vagónom som unikol a skrývam sa v horách s mojou vernou priateľkou Zorkou. V krutom roku 1944 nachádzame svojich dobrodincov, hej tých, ktorí nám v lese pomáhali prežiť, povešaných na strome. Už sa viac nechcem skrývať a ohrozovať nevinných, udávam sa sám. Nikto nevie kde a kedy som vydýchol naposledy, z komína koncentráku, vyletel môj dym.
... A TOTO JE TAJOMSTVO MôJHO KUFRA ...
Len Zorke zverujem svoje tajomstvo. Cítim že prežije. Na pôjde v debnení, v dome nášho priateľa v Turčianskom sv. Martine, skryl som kufor, obsahuje kresby, grafiky a môj skicár, ktoré jej z mojej úprimnej lásky odkazujem. Prežila. Hľadala a našla, mňa aj kufor, našla len to druhé. Po vojne ju osud zavial do Ameriky, kde si mohla vziať len jeden kufor a vzala ten môj. Po viac ako 70 rokoch jej dcéra darovala moje dielo Slovenskej národnej galérii a ja sa aspoň takto vraciam domov.

AWK (nar. 3. marca 1898, zomr. 1944 alebo 1945) je označovaný za medzivojnového expresionistu európskej dôležitosti, ktorý napriek svojmu predčasne ukončenému životu priniesol do slovenského umenia závan medzinárodného umeleckého myslenia. Jeho dielo je považované za jeden z najautentickejších prejavov v slovenskom medzivojnovom umení.

Pre vyriešenie tejto mysterky sa popasuješ z rímskymi číslicami
Súradnice:
N 49° XII. CDXII′ E° 19 XVII. DCCXCIII′
Súradnice Ťa zavedú ku hromozvodu, kde treba nájsť kešku, v ktorej je ukrytá mapka ako sa dostať ku keške.
Vstupné netreba platiť.
Keška je dostupná:
utorok – nedeľa: 10.00 – 17.00 hod.
pondelok zatvorené
Vytvorili kešeri AlžbetaMarína a GEPARD_RETARDIEU dňa 31.5.2025.