SK: listing 
cache 
Pred 100 rokmi sa narodil Vlastimil Ružička, pôvodne Růžička (* 27. február 1925, Louny – † 29. marec 1985, Bratislava), slovenský cyklista českého pôvodu, člen víťazného družstva na Pretekoch mieru v rokoch 1950, 1951, 1953, 1954 a 1957.
Jeho otec bol známym motocyklovým pretekárom, ktorý dosiahol nejedno veľké víťazstvo. Rýchla motorka ho však pripravila o život. Počas pretekov vo veľkej rýchlosti spadol a lekári už boli bezmocní. Vlastimil sa po tejto rodinnej tragédii prisťahoval do Rače vo veku trinástich rokov spolu s matkou a sestrou. Tam prežil aj dramatické roky druhej svetovej vojny. Museli sa skrývať, denne bojovať aspoň o kúsok chleba, aby prežil obdobie hladu a strachu. V roku 1944 mamu i devätnásťročného chalana zatkli. Počas vojnových rokov nemohol Vlasto ani len pomyslieť na cyklistické preteky, veď sa v Slovenskom štáte takmer žiadne ani nekonali.
Po vojne to mladík dobiehal. Jazdil v drese Práce Bratislava, Štefánik Račišdorf (názov obce Rača do roku 1946) aj Lokomotívy Rača. Na ceste, dráhe, v teréne, ba i na motocykloch. Preslávil sa v cestnej cyklistike, no vynikajúcim jazdcom bol aj v cyklokrose. Dokonca sa občas rovnako ako otec zúčastnil aj motocyklových pretekov. Na majstrovstvách Československa v cyklokrose v rokoch 1952 - 1954 získal v kvalitnej konkurencii prvé, druhé a tretie miesto. Už dva roky po vojne štartoval vo Francúzsku na majstrovstvách sveta, ale nikto zo štvorčlenného družstva Československa do cieľa nedorazil. V deň pretekov bolo neobyčajne horúco. Vlasto a jeho kolegovia takú klímu nikdy nezažili, pripravovať sa niekde v zahraničí v tých časoch nebolo u našich cyklistov zvykom.
Najväčšiu slávu si Ružička vydobyl na Pretekoch mieru na trati P-B-W (Praha - Berlín - Varšava). Na najslávnejších pretekoch „východného bloku“ každoročne súťažili tí najlepší jazdci zo socialistických krajín. Vlasto vyhral spolu 12 etáp, v tomto smere bola úspešnejšia iba ďalšia legenda, Čech Jan Veselý. Až päťkrát bol Ružička členom víťazného družstva Československa. V klasifikácii jednotlivcov na Pretekoch mieru dvakrát dosiahol pódiové umiestnenie, v roku 1950 skončil tretí, v roku 1954 druhý.
Zúčastnil sa najstarších etapových pretekov v roku 1955 v Plzni. V roku 1947 štartoval v Paríži na majstrovstvách sveta, no pre horúčavu sa celé štvorčlenné družstvo ČSR vzdalo. V roku 1953 vyhral etapu na pretekoch Bratislava-Žilina-Ostrava-Praha.
Keď sa rozhodol skončiť, prehovorili ho redaktori športového oddelenia Smeny, aby dal svoj bicykel z Pretekov mieru ako cenu do súťaže pre mladých cyklistov. Záujem mali desaťtisíce. Vo veľkej sále bratislavskej Dimitrovky o Ružičkov dar verejne žrebovali za cyklistovej účasti. Bicykel vyhral chlapec z obce Marcelová pri Komárne. Celá dedina bola na nohách a bicykel sa ocitol v dobrých rukách. Víťaz mal ešte šesť súrodencov.
Aj po skončení aktívnej kariéry bol medzi ľuďmi stále veľmi populárny. Pracoval ako šofér a nikdy sa nechoval ako hviezda. Bol vždy ochotný porozprávať sa aj s neznámym človekom, ak ho slušne oslovil. Fanúšikovia mu dlhé roky prejavovali obdiv a úctu. O to väčším šokom pre verejnosť bola jeho nečakaná smrť v roku 1985. Chystal sa na oslavy šesťdesiatin, keď nečakane zomrel.
spomienky
Neupadol do zabudnutia, v ankete o najlepšieho slovenského cyklistu 20. storočia obsadil tretie miesto hneď za Antonom Tkáčom a Ondrejom Glajzom.
Jeho meno niesol velodróm v hlavnom meste. Národný cyklistický štadión na ulici Odbojárov v Bratislave bol slávnostne otvorený v roku 1952. Išlo o prvé cyklistické športovisko s klopenou dráhou na Slovensku. Ako prvý ho mal možnosť vyskúšať a na novom betóne dosiahol priemernú rýchlosť na jeden okruh 72 km/h. V roku 2010 ho zbúrali a v roku 2017 na jeho mieste vyrástol park Jama.
V roku 2023 Slovenské olympijské a športové múzeum (SOŠM) sprístupnilo tematickú výstavu – s názvom Tour Východu (z histórie cyklistických Pretekov mieru). Na jej vernisáž vo Výstavnej sieni prof. Vladimíra Černušáka prišli mnohé významné osobnosti histórie nielen slovenskej, ale aj medzinárodnej cestnej cyklistiky.
Vlastimil Ružička býval na Stolárskej ulici a neďaleko na fasáde domu na Detvianskej ulici (Stage1) je umiestnená bronzová pamätná tabuľa (tabuľa1) venovaná tomuto zaslúžilému majstrovi športu. Na fasáde domu pohľadaj druhú tabuľu (tabuľa2) venovanú legende, ktorá ho pritiahla k cyklistike a v prvých rokoch kariéry aj trénovala.
Na tabuli2 pohľadaj dátum úmrtia a ulož si z neho AB. C. 197D.
Na tabuli1 (Vlastimil Ružička) nájdi v predposlednom riadku číslo a ulož si ho ako FG.
Final sa nachádza na N 48° 13.A(D-B)G' E 017° 09.(F-G)(F-C)(B-A)'
changelog:
24.05.2025 - hodnoty A-G ostali rovnaké, nové miesto, nový vzorec, nový hint, upravené atribúty