Vedľa piaristického kostola, v dnešnej predajni Spolku svätého Vojtecha, prevádzkoval pred 100 rokmi lekáreň vyštudovaný lekánik Ján Halaša (9. október 1893 - 12. október 1981), ktorý patrí k legendám fotografie v Trenčine. Vtipný a dobrosrdečný ujo Halaša bol aj všestranným športovcom, organizátorom a priekopníkom slovenskej turistiky a vysokohorského športu.
Trenčin sa môže pochváliť celým radom vynikajúcich fotografov, ako Mária Urbasiówna-Holoubková, Max Stern, Filoména Trefná a, samozrejme, Ján Halaša. Pochádzal z významnej evanjelickej národoveckej rodiny z Martina. Otec, advokát Andrej, zbieral ľudové piesne, vydával časopisy a prekladal divadelné hry. Matka Anna Mudroňová, bola ochotnícka herečka a predsedníčka spolku Živena. Starý otec Pavol Mudroň bol zase zakladajúci člen a tajomník Matice slovenskej.
Rodičia dbali na vzdelanie svojich detí a všetci traja synovia získali vysokoškolský titul. Po maturite v roku 1911 sa Halaša rozhodol stať lekárnikom. Pred štúdiom farmácie musel absolvovať povinnú prax v lekárni a až v roku 1913 začal študovať v Budapešti. Onedlho vypukla prvá svetová vojna a musel narukovať. Počas vojny sa spriatelil s maliarom Hugom Grossom, ktorý od roku 1925 žil v Trenčíne. Svoje prvé fotografie Halaša vyvolával v zákopoch pri petrolejovej lampe. K Halašovym známym patrili aj Miloš Alexander Bazovský, Martin Benka či Jozef Branecký.
Po návrate z vojny dokončil štúdium farmácie na Karlovej univerzite v Prahe. O rok neskôr, v roku 1920, sa presťahoval do Trenčína a pracoval ako praktikant v lekárni K Svätému Duchu v budove piaristického kláštora na Mierovom námestí (teraz Spolok sv. Vojtecha). Nasledujúci rok sa stal spolu s Dr. Pavlom Tofflerom spolumajiteľom tejto lekárne.
Súčasťou lekárne bola drogéria TATRA, kde okrem bežného tovaru predával pomôcky pre fotografov a zhotovoval aj fotografické portréty. Fotografovanie bolo totižto jednou z Halašovych veľkých záľub. Vo voľnom čase spolu s ďalšími amatérskymi fotografmi Jánom Hajduchom a Ladislavom Farkašom fotografovali krajinu a jej obyvateľov. Spočiatku spoznávali prírodu a obce v okolí Trenčína a na Považí a vo svojich fotografiách tal zachytával život v regióne z etnografického pohľadu. Neskôr zamierili do vzdialenejších krajov, aby zostavili obrázkový zemepis horských partií Turca, Oravy, Liptova a Tatier. Halaša sa spočiatku zameriaval na fotografovanie starých ľudí a detí. Mal premyslený postup, rád sa s ľuďmi najskôr rozprával, snažil sa získať ich dôveru a až potom fotografoval. Spolu s Janom Hajduchom patrili tiež medzi priekopníkov vo fotografovaní jaskýň.
Jeho druhým koníčkom bol šport, venoval sa najmä turistike, lyžovaniu, vodáctvu a horolezectvu. Halaša obidve svoje záľuby, turistiku aj fotografovanie, prepájal. Bol spoluzakladateľom Trenčianskej fotoskupiny Klubu slovenských turistov a lyžiarov a je autorom a spoluautorom okolo dvadsiatich turistických, obrazových a vlastivedných publikácií. Publikoval aj v časopise Krásy Slovenska, ktorý dodnes vydáva Klub slovenských turistov. Halašove snímky sa objavili na viacerých výstavách doma aj v zahraničí, napríklad v Španielsku, Holandsku, Argentíne, Indii a USA. Za svoje kvalitné fotografie získaval ocenenia. Spomeňme aspoň zlatú medailu na celoslovenskej výstave v Bratislave, medaily v Amsterdame, Štokholme a čestné uznania v Buenos Aires, Barcelone a Budapešti.
Po druhej svetovej vojne a nástupe komunistickej strany k moci sa spoločenské a majetkové pomery rýchlo menili. Halaša už zrazu nebol majiteľom lekárne ale iba jej zamestnancom. Nakoniec mu v roku 1950 lekáreň znárodnili. Ako lekárnik pracoval až do odchodu do dôchodku v roku 1964. Pretože jeho dôchodok bol veľmi nízky, ďalších osem rokov si privyrábal ako fotograf Trenčianskeho múzea. Ján Halaša zomrel ako 88-ročný 12. októbra 1981 a je pochovaný na evanjelickom cintoríne v Trenčíne. Tu sa nachádza aj hrob jeho tragicky zosnulého syna Aljošu, ktorý zahynul pri lyžiarskych pretekoch v Nizkych Tatrách.
Čo nám dnes pripomína Jána Halašu? Na budove piaristického kláštora, kde sa nachádzala lekáreň, je umiestnená pamätná tabuľa. Meno Jána Halašu nesie jedna z ulíc na sídlisku Juh, ktorá bola do roku 1991 známa ako Dibrova ulica. Trenčianske múzeum sa môže pochváliť tým, že vlastní okolo 1 600 Halašových negatívov.
Halaša bol optimista, rád žartoval a poznal veľa vtipov. Písal satirické články do humoristického týždenníka Kocúr, ktorý vydával jeho brat Pavol. Znárodnenie svojej lekárne tak, ako to bolo jemu vlastné, vtipne komentoval slovami: „Čo sa človek natrápi, kým o všetko príde“.
Lekáreň K Svätému Duchu
Prvá lekáreň v Trenčíne sa spomína za čias Imricha Forgáča, čiže z obdobia rokov 1583-1592. Nachádzala sa na Trenčianskom hrade. V prvej polovici 17. storočia bola lekáreň už priamo v meste, na mieste súčasného piaristického kostola. V ďalších obdobiach sa viackrát sťahovala po viacerých domoch na Mierovom námestí. V 17. storočí pribudla v Trenčíne aj ďalšia lekáreň. Zriadili ju jezuiti krátko po ich príchode do Trenčína a na rozdiel od iných, liečive prípravky poskytovali zdarma. Bývalá kláštorná lekáreň (teraz Spolok sv. Vojtecha) bola krásne zdobená. Autorom fresiek bol Christoph Tausch, ktorý pracoval aj na výzdobe kláštorného refektára a jezuitského, čiže piaristického kostola. Vybavenie lekárne tvoril barokový lekárnický nábytok. V spodnej časti sa nachádzali zásuvky s intarziami (obrazce vytvárané z kúskov dreva rozličnej farby) a pracovné stoly boli pokryté červeným mramorom. Aby bolo návštevníkom zrejmé, že ide o lekáreň K Svätému Duchu, oproti dverám sa nachádzala freska holubice, čiže symbol Ducha Svätého
Po zrušení rehole jezuitov v roku 1773 prešla lekáreň do rúk piaristov. Ti však, na rozdiel od jezuitov, nemali vlastných lekárnikov. Preto lekáreň prenajímali a neskôr aj predali jednému z provízorov. V 19. storočí lekáreň vlastnila lekárnická rodina Simonovcov, od roku 1896 Ferdinand Brocsek a nakoniec Pavol Toffler s Jánom Halašom. V roku 1950 lekáreň znárodnili. V bývalej kláštornej lekárni dnes nájdete Spolok sv. Vojtecha.
zdroj: Prechádzky Trenčínom - Príbehy z Mierového námestia (Zuzana Novodvorská) a internet