Pamätník v Lupeniciach

Jeseň 1944. Slovensko horí. Povstanie v Banskej Bystrici buráca, krajinu zmieta vojna a neistota. Prezident Slovenského štátu, Jozef Tiso – kňaz z Bánoviec nad Bebravou – si uvedomuje, že jeho osobné aj štátne cennosti sú v ohrození. Na fare v Bánovciach už nie sú v bezpečí. Hrozí, že partizáni ich prepadnú a vezmú to, čo má preňho i pre režim obrovskú hodnotu.

Rozhoduje sa konať. Desiatky medailí, vyznamenania, medzištátne zmluvy, dokumenty, dokonca aj pozlátený riad s jeho iniciálmi – to všetko je zabalené v desiatich drevených debnách a má byť prevezené do bezpečia. Najprv sa uvažuje o Trenčianskych Tepliciach, kde býva jeho brat, alebo o Ministerstve národnej obrany v neďalekej Teplej. Nakoniec je vybraná práve vila Fraňa Tisa.

Ale osud má iné plány.

Na ceste sa situácia vyhrotí – pod Machnáčom už prebiehajú boje. Cenný náklad sa nemôže pohnúť ďalej, a tak je núdzovo ukrytý v budove správcu kaštieľa v Motešiciach. V tichosti, zamurovaný do stien, má počkať na lepší čas.

No ani tam nezostane dlho. Partizáni – najmä mladý veliteľ Štefan Čapla – získajú tip od miestnych a pri prehľadávaní kaštieľa objavia debny. Ich obsah ich ohromí: tri debny plné zlatých a strieborných vyznamenaní, ďalšie s dokumentmi, fotografiami Hitlera s Tisom, Mussolinim či Tukom, a napokon debny so zlatými džbánmi a pohármi.

Poklad prezidentského režimu sa tak nečakane dostáva do rúk odboja.

Časť debien putuje do dedinky Šípkov, kde ich ukrývajú u krajčíra Hollého – v starej budove známej ako "židovňa". Iné debny odvážajú cez Omastinú až na letisko Tri Duby, odkiaľ sa dostanú do Moskvy. Ale to, čo zostane v Šípkove, je nebezpečne cenné. Miestni partizáni ho strážia, medzi nimi aj len 17-ročný Prosper Pajtinka. Každý pohyb sledujú ozbrojenci – strach a nedôvera visia vo vzduchu.

Správy o poklade sa rýchlo šíria. Niekto hovorí, že by mal zostať miestnym – veď sú chudobní. Iní si z neho potajomky berú. Ako spomínal Július Kusý, „rozkradli ho – krčahy, vázy, veci, ktoré boli jasne cenné...“

Ale nie všetci o tom mlčia. Poklad sa dostáva do hľadáčika nemeckej protipartizánskej jednotky Jozef. Tá sa rozhodne konať prefíkane – prezlečú sa za partizánov a vystupujú ako „nová jednotka“ pod velením akéhosi nadporučíka Jelínka.

Skupina sa infiltruje do regiónu. Vyzvedajú, získavajú dôveru a napokon zajmú niekoľko miestnych pastierov na salaši v Lupeniciach. Medzi nimi aj Adama Belana, ktorý predtým ukrýval partizána Ruda Kuchtu. Kuchta prežije schovaný v sene – a bude svedkom tragédie. Muži v kolibe sú postrieľaní a neskôr ich telá zamínované. Výbušniny sú ukryté aj pod mŕtvymi – nachystaná smrteľná pasca pre každého, kto sa ich pokúsi odniesť.

O deň neskôr dedinčania, ktorí sa vydali na salaš pre telá svojich blízkych, netušia, čo ich čaká. Keď sa snažia očistiť topánky, alebo zdvihnú telo jedného zo zosnulých, nálož vybuchne. Ďalší ľudia umierajú. Panika a zdesenie zachváti celý Šípkov.

A to ešte nie je koniec.

Jednotka Jozef sa vracia – tentoraz spolu s gestapom. V židovni, kde bol kedysi ukrytý poklad, zaživa upália štyroch mužov. Desiati ďalší sú odvlečení do Trenčína. Deväť sa vráti, jeden nie.

Na konci zostáva 23 mŕtvych, mnohí zranení, a dedina, ktorú navždy poznačil tieň Tisovho pokladu. Poklad, ktorý mal byť symbolom moci, sa stal kliatbou. A Šípkov si jeho príbeh nesie dodnes – pripomínajú ho aj viaceré pamätníky SNP. Z nich najväčší je vybudovaný v osade Lupenice.

Ku keške

Na úvodných súradniciach nájdete pamätník na pamiatku tejto strašnej udalosti. Pre vylúštenie zistite nasledujúce hodnoty:

Počet padlých vojakov zo ZSSR na pamätníku je A. 

Počet úchytiek, ktoré držia pamätník je B. 

Počet písmen posledného slova na pamätníku je C. 

Kešku nájdete na súradniciach:

N 48° 51.9(C-2)(A)′ E 18° 17.3(B-A)(A+B)′

Vaše riešenie si môžete overiť tu:

Keška pri založení obsahovala logbook, ceruzku, SWGčka a pečiatku (ktorá neslúži na výmenu). Happy caching!