Vznik a výstavba
Železničná stanica Kysak bola vybudovaná v rámci ambiciózneho projektu Košicko-bohumínskej železnice v druhej polovici 19. storočia. Koncesia na výstavbu tejto železničnej trate (s odbočkou z Obišoviec, dnešného Kysaku, do Prešova) bola udelená 26. júna 1866. Prvý vlak prišiel do Kysaku 1. septembra 1870, keď bol otvorený úsek Košice – Kysak – Prešov s dĺžkou 33 km. Stanica spočiatku niesla názov Kysak-Obišovce (podľa vtedajšieho zvyku uvádzať mená dvoch susedných obcí, keď sa stanica nachádzala medzi nimi). Význam stanice vzrástol 18. marca 1872, kedy bol sprevádzkovaný aj úsek Spišská Nová Ves – Kysak ako súčasť hlavnej trate Košicko-bohumínskej železnice. Tým sa Kysak stal dôležitou križovatkou – práve tu sa stretla hlavná trať z Košíc smerom na Žilinu s odbočkou na Prešov a ďalej na sever.
Historický vývoj a význam
V roku 1876 došlo k zlúčeniu Košicko-bohumínskej železnice s uhorskou časťou Prešovsko-tarnovskej železnice, čím sa prepojili trate smerom na Halič (dnešné južné Poľsko). Po vzniku 1. Československej republiky v roku 1918 bola celá železničná sieť vrátane stanice Kysak zoštátnená. Postupne narastal význam tejto železničnej križovatky a Kysak sa stal jedným z najdôležitejších železničných uzlov východného Slovenska. Leží na hlavnej dvojkoľajnej trati Žilina – Košice (trať č. 180) a priamo v stanici z nej odbočuje jednokoľajná trať č. 188 cez Prešov, Plaveč a poľskú Muszynu. Táto strategická poloha zabezpečila stanici kľúčovú úlohu v diaľkovej doprave – križujú sa tu medzinárodné aj vnútroštátne vlakové spoje medzi západným, východným a severným smerom.
Vojnové udalosti
Počas druhej svetovej vojny, najmä v období Slovenského národného povstania (1944), zohrala kysacká stanica významnú úlohu. Na 13. koľaji tu mala svoj postoj nemecká obrnená pancierová drezina, ktorá kontrolovala dôležitý železničný uzol. Partizáni podnikali útoky na trať a objekty v stanici – ostreľovali pancierový vlak, vyhadzovali do povetria mosty a narúšali železničnú dopravu. Dňa 1. septembra 1944 v skorých ranných hodinách vypukol v Kysaku ozbrojený boj o stanicu medzi partizánmi a nemeckou posádkou. Koncom roka 1944 bola stanica tiež terčom ťažkých útokov – 20. decembra 1944 došlo k bombardovaniu stanice a 24. decembra 1944 bola výbuchmi značne zničená. Bojmi trpela aj obec Kysak, ktorá bola zničená až zo 70%. Po vojne bola stanica postupne obnovená; dňa 8. mája 1948 tu odhalili pamätnú tabuľu obetiam druhej svetovej vojny.
Povojnové zmeny a súčasnosť
V druhej polovici 20. storočia prešla Kysacká stanica viacerými modernizáciami. Ako významný železničný uzol bola začiatkom roku 1959 vybavená moderným reléovým zabezpečovacím zariadením – v tom čase iba druhým svojho druhu na Slovensku. Ešte dôležitejšou zmenou bola elektrifikácia tratí: hlavná trať Žilina – Košice cez Kysak bola elektrifikovaná do roku 1961 a do roku 1978 sa elektrického vedenia dočkala aj odbočná trať Kysak – Prešov – Plaveč. Postupné zdokonaľovanie infraštruktúry (zdvojkoľajnenie hlavnej trate, zavádzanie moderných zabezpečovacích technológií a údržba trate) upevnilo postavenie Kysaku ako významného dopravného uzla. V súčasnosti je Železničná stanica Kysak dôležitou prestupnou stanicou pre diaľkové aj regionálne vlaky. Svojou polohou na križovatke koridorov spájajúcich západné Slovensko s východom a sever s juhom (Poľsko – Maďarsko) plní nezastupiteľnú úlohu v železničnej doprave na Slovensku až dodnes.
Keška sa nachádza ďalej od rušnej časti stanice Kysak.
