IHRÁČ
Nadmorská výška: 485 m n.m.
Rozloha: 20,75 km2
Počet obzvateľov v r. 1996: 597, v r. 2023: 473
Najstaršia písomne doložená zmienka o obci je z 26. februára 1388. Ihráč bol majetkom hradu Šašov, ktorý patril od roku 1690 rodu Dócyovcov, od polovici 17. storočia rodu Lipajovcov a od roku 1678 správe Banskej komory v Banskej Štiavnici. Názov obce sa postupne menil: v roku 1388 to bol Graach, v roku 1773 Jehracz, v roku 1808 Ihráč, v roku 1920 Hráč, v roku 1927 znovu Ihráč, a po maďarsky sa nazývala Dalos (spevák).. Dolinou, v ktorej sa Ihráč nachádza, preteká Biely potok a pod Ihráčom sa volá Ihráčsky potok. Ihráčsky potok pramení v nadmorskej výške 1100 m a vteká do rieky Hron. Dolina je známa značnou vodnatosťou a nad ňou je mohutný vrch Chom (1012 m n.m.) Priemerná ročná teplota v obci je 9 °C, priemerné zrážky 720 mm a priemerná snehová prikrývka 30 – 40 cm. Pôdy v lokalite sú ľahké až stredne ťažké, piesočnato – hlinité, sú nenasýtené až kyslé a obsahujú andezitové úlomky.
Lesy tvoria stromy jedlí, bukov, hrabov a borovíc. Na hraniciach lúk a lesov rastú liesky, maliny, "jahody v báňoch" (citácia zo stránky obce. Krásne slovo "báň". Kto ho pozná ;) ?). V lesoch rastie veľa húb a žije jelenia, srnčia a diviačia zver. Zo šeliem možno stretnúť medveďa, vlka, rysa, líšku či kunu. Z vtákov môžete zazrieť hlucháňa, krkavca, jastraba, kukučku alebo najmenšieho orieška.
Chránené územie je Ihráčske kamenné more (Liška), rozpadajúci sa bočný kráter sopky. Hranica ihračského chotára je ohraničená Bielym potokom, Chotárnym Grúňom, cez Vápenú na Brestovú, Jablonku, Budinú k Ihráčskemu potoku a späť na Ihráč. Susedí s chotármi: Nevoľné, Kremnica, Badín, Sielnica, Tŕnie, Železná Breznica a Jastrabá.
Najstaršie priezvyská: Hric, Gajdoš, Kondra, Kostrian, Faban, Filo, Slašťan, Petro, Kollár, pozdejšie pribudli: Hag, Gašparík, Rachman, Polák, Marko, Janko, Nikodém, Fabian a Hansel. Obecná pečať sa používa od roku 1753. Zmienky o školskej výučbe sú už v roku 1745. Pozemky pod budovu školy obec vykúpila v roku 1906. V roku 1905 sa skúšobne ťažil trachytový tuf v lokalite Roveň. V prvej svetovej vojne padlo 16 občanov. V roku 1938 bol postavený kostol zasvätený Kristovi Kráľovi. Počas druhej svetovej vojny bola obec vypálená. Oslobodená bola z 2. na 3. apríla 1945. V roku 1950 bol vybudovaný čiastočný vodovod a úplne dokončený v roku 1982 dĺžky 1700m. V ďalších rokoch bola obec elektrifikovaná, bol vybudovaný miestny rozhlas a kultúrny dom. V roku 1973 bola postavená budova miestnej správy, nová budova požiarnej zbrojnice, verejné osvetlenie, ako aj športový areál pri kostole. V roku 1966 bola výmera poľnohospodárskeho fondu 398 ha z toho 90 ha ornej pôdy.
Asi 2 km nad obcou Ihráč v doline Bieleho potoka po pevnej lesnej ceste je pozoruhodný skalný útvar po oboch stranách úzkej doliny, Prieboj - Železné vráta.
(cit. https://www.ihrac.sk/zaujimavosti-v-obci.html#m_323199) Keď sa chceli ľudia s povozmi dostať za spomínaný útes, postavili vo výške 2 metre nad prúdiacou vodou v potoku drevený most (akúsi estakádu) v dĺžke približne 30 metrov, čím sa dostali za útes a tak mohli pokračovať ďalej hore dolinou. Zvyšovaním ťažby dreva a zväčšovaním dopravných prostriedkov most nevyhovoval a tak sa pristúpilo k rozšíreniu (prebitiu) časti steny útesu v šírke asi 4 metre a tým v stene 3 metre nad potokom vznikla skalná lavica, na ktorej je uložená ostro zatáčajúca cesta. Náročné dielo nazvali PRIEBOJ.
Miestni obyvatelia Ihráča nazývajú tento útvar aj ŽELEZNÉ VRÁTA. Vznik názvu pochádza od horára Trvalca, ktorý prehlásil, že ak sa bude drevo z Bieleho potoka nezákonne vyvážať, dá na bralo zhotoviť železné vráta. Lokalita nie je ešte biologicky preskúmaná.
Obec je tiež vlastníkom rekreačného zariadenia Rybník, v prírode, 4 km od Ihráča, s kapacitou 11 lôžok s umelou vodnou nádržou.
(čerpanie informácií z webovej stránky obce a internetu všeobecne)