Keška

Nachádzate sa v bývalom kameňolome na svahoch Devínskej Kobyly, nazývanom Srdce. Ešte koncom 20. storočia bol vstup do lomu len na vlastné riziko, nakoľko sa tu boli navozené gudróny z bývalej rafinérie Apollo. No v 2015 bola skládka sanovaná a lom, ako aj jeho okolie, bol revitalizovaný a je obľúbeným výletným miestom Na skalách môžete stretnúť aj horolezcov, pre zalogovanie kešky sa však nemusíte nikam liepať.

V Srdci sa ťažili vápence a dolomity triasového veku, tzv. gutensteinské vápence, o ktorých si teda, keďže Earthcaching je o geológii, niečo povieme.

Podmienky logovania

Earthcache nemá fyzický logbook kde sa môžete zapísať. Aby ste mohli zalogovať návštevu, musíte zodpovedať na nasledovné otázky a zaslať mi odpovede na profilový e-mail, alebo cez message centrum.

Zalogovať môžete okamžite po odoslaní odpovedí, nemusíte čakať na potvrdenie ich správnosti. Dodržuje prosím následnosť: 1) poslanie odpovedí na úlohy; 2) logovanie.

1. Pozorujte steny lomu. Vidíte nejakú pravidelnosť usporiadania? Nejakú vrstevnatosť?
2. Pozorujte detail vápencov/dolomitov. Aká je ich farba? Aká je ich zrnitosť? Môžete v skalách nájsť nejaké skameneliny?
3. Ak máte so sebou nejaký nástroj, skúste rozbiť úlomok horniny. Cítite nejaký zápach?
4. Dokážete na základe svojich pozorovaní zaradiť horniny z lomu medzi gutensteinské vápence? Zdôvodnite prečo áno/prečo nie.

Fotografia nie je súčasťou úloh, ale ako dôkaz návštevy mám právo o ňu požiadať, tak ako je to uvedené v Help Centre.

• Poprosím teda o fotku Vás, alebo vašej osobnej veci takým spôsobom, aby ste boli jednoznačne identifikovateľný na lokalite.

Ničím výnimočný kameň

Vápenec je najbežnejšie sa vyskytujúca usadená hornina. Spolu s dolomitom, čo je v podstate tiež vápenec, len obohatený o horčík, tvorí až šyri pätiny všetkých sedimentov na povrchu Zeme. Na Slovensku sa vyskytujú vápence hlavne druhohorného veku, od triasu až po kriedu a tvoria celé masívy pohorí.

Vrch Vápeč (955 m n.m.) v Strážovských vrchoch. Vrchol, príkrová troska hronika, je tvorený svetlými triasovými wettersteinskými vápencami.

Z chemického hľadiska je vápenec prevažne (nad 80 %) uhličitan vápenatý CaCO₃; v prípade dolomitu je to uhličitan horečnato-vápenatý CaMg(CO₃)₂. Zvyšok tvoria, v závislosti od prostredia vzniku, rôzne prímesi, ako íly, kremeň a minerály železa. Uhličitan vápenatý je vo vode prakticky nerozpustný, no rozpúšťa sa vo vode s obsahom CO₂, čo je príčinou vzniku krasových fenoménov ako jaskyne, závrty, škrapy...

Schránka amonita v druhohornom vápenci.

Uhličitan vápenatý je základnou zložkou schránok väčšiny morských organizmov, ako koraly, riasy, planktón, ulitníky... Tie odoberajú vápnik z morskej vody a po odumretí sú prázdne schránky zdrojom pre vznik vápencov. Väčšina vápencov teda vzniká usadzovaním v morskom prostredí, od plytkovodných pobrežných zón až po rozsiahle hlbokomorské panvy s hĺbkou 3 - 3,5 kilometra. Menšia časť vápencov je sladkovodného pôvodu, vzniká napr. vyzrážaním CaCO₃ z minerálnych vôd.

Zlé miesto pre život

Gutensteinské vápence, pomenované podľa rakúskej obce Gutenstein, sú dolomitické vápence tmavosivej až čiernej farby (toto je lepšie pozorovateľné na čerstvých úlomkoch, zvetrané majú skôr slabo sivé odtiene), ktoré sa usadzovali v období triasu, teda pred cca 250-240 miliónmi rokov. Okrem farby je pre ne typický zápach po rope, ktorý opäť cítiť hlavne na čerstvých úlomkoch. Samotná hornina je jemnozrnná, s občasnými žilkami bielych kryštálov kalcitu.

Gutensteinský vápenec s kalcitovou žilkou z lomu Srdce.

Prostredie, v ktorom sa gutensteinské vápence ukladali, bolo morské. Morské a nie príliš hlboké, čo dokladajú sporadické nálezy skamenelín lastúrničiek (kôrovcov), inak sú tieto horniny na výskyt fosílií pomerne chudobné. Prakticky žiadny výskyt skamenelín a prítomnosť bituminóznej zložky (organické látky) tak poukazujú na prostredie, kde sa životu príliš nedarilo.

Vápencovo-dolomitová stena lomu Srdce.

Bola to anoxická (bezkyslíková) zóna, podobná dnu dnešného Čierneho mora. A vzhľadom na výskyt gutensteinských vápencov na území dnešného Rakúska, Slovenska, ale aj Maďarska, bola táto plytká, zle "vetraná" lagúna z triasu pomerne rozsahla.

Cache

You are in a former quarry on the slopes of Devínska Kobyla, called Srdce (Heart). At the end of the 20th century, entry to the quarry was at your own risk, as waste from the former Apollo refinery was dumped there. However, in 2015, the landfill was recultivated and the quarry, as well as its surroundings, was revitalized and now is a popular picnic place. You can also meet rock climbers on the rocks, but you don't have to climb anywhere for log this cache.

In the quarry, limestones and dolomites of the Triassic age, known as Gutenstein limestones, were mined. So, since Earthcaching is about geology, we will now say something about them.

Logging conditions

EarthCache does not have a physical logbook. In order to log a visit, you must answer the following questions and send me the answers through my profile e-mail, or through Message center.

You can log immediately after sending the answers, you don't have to wait for confirmation of their correctness. Follow this sequence please: 1) sending answers; 2) log.

1. Observe the walls of the quarry. Do you see any regularity in the arrangement? Any layering?
2. Observe the details of the limestone/dolomite. What is their color? What is their grain size?
3. If you have a tool with you, try to break a piece of the rock. Do you smell any odor? Can you identify any fossils?
4. Based on your observations, can you classify these rocks as Gutenstein limestones? Justify why yes or not.

Photography itself is not a part of tasks, but I can request it as a proof of visit, as stated in the Help Center.

• So, I kindly ask you a photo of you, your navigation device, your XWG... Just something that clearly identifies you on the site.

A common stone

Limestone is the most common sedimentary rock. Together with dolomite, which is essentially also limestone, only enriched with magnesium, it makes up about a 4/5 of all sediments on the Earth's surface. In Slovakia, limestones are mainly of Mesozoic age, from the Triassic to the Cretaceous, and form entire mountain ranges.

Vápeč hill (955 m) in the Strážovské vrchy moutains. The peak, a nappe slag of Hronicum unit, is formed by light gray Triassic Wetterstein limestones.

From a chemical point of view, limestone is predominantly (over 80%) calcium carbonate CaCO₃; in the case of dolomite, it is magnesium-calcium carbonate CaMg(CO₃)₂. The rest consists of various impurities, depending on the environment of formation, such as clays, quartz and iron minerals. Calcium carbonate is practically insoluble in water, but dissolves in water containing CO₂, which is the cause of karst phenomena such as caves, sinkholes, scratches...

Ammonite shell in Mesozoic limestone.

Calcium carbonate is a basic component of the shells of most marine organisms, such as corals, algae, plankton, gastropods... They take calcium from seawater and after death, the empty shells are a source for the formation of limestone. Most limestones are therefore formed by deposition in the marine environment, from shallow coastal zones to extensive deep-sea basins with a depth of 3 - 3.5 kilometers. A smaller part of limestones is of freshwater origin, formed, for example, by precipitation of CaCO₃ from mineral waters.

Bad place for life

Gutenstein limestones, named after the Austrian village of Gutenstein, are dolomitic limestones of dark gray to black color (this is better observed on fresh fragments, weathered ones have rather faint gray shades), which were created in the Triassic period, i.e. about 250-240 million years ago. In addition to the color, they are characterized by a typical smell of oil, which is again felt mainly on fresh fragments. The rock itself is fine-grained, with occasional veins of white calcite crystals.

Gutenstein limestone with a calcite vein from the quarry Srdce (Heart).

The environment in which the Gutenstein limestones were deposited was marine. Marine and not too deep, which is evidenced by sporadic finds of fossils of ostracodes (Crustacea), otherwise these rocks are relatively poor in the occurrence of fossils. The practically non-existent fossil record and the presence of bituminous components thus point to an environment where life did not thrive very well.

Limestone wall of Srdce quarry.

It was an anoxic (less oxygen) zone, similar to the bottom of today's Black Sea. And given the occurrence of Gutenstein limestones in the territory of today's Austria, Slovakia, but also Hungary, this shallow, poorly "ventilated" lagoon from the Triassic was quite extensive.

Zdroje/sources

• Polák, M. (ed.), 2011: Geolologická mapa Malých Karpát 1: 50 000 MŽP SR – ŠGÚDŠ, Bratislava (sk)
• Polák, M. (ed.), 2012: Vysvetlivky ku geologickej mape regiónu Malé Karpaty 1: 50 000 ŠGÚDŠ, Bratislava. 287 s. (sk)
• Littva, J.,: Bryndza slovenskej geológie: Zrodená z bahna ako v Čiernom mori, v plytčine ako v Perzskom zálive; web (sk)
• Wikipedia: Vápenec; Dolomit; Gutensteinské vápence (en, de)