Pravítko tvorí pevná a pohyblivá časť s vynesenými logaritmickými stupnicami a pohyblivý priehľadný bežec.
Vynález logaritmického pravítka bol niekedy pripisovaný anglickému profesorovi astronómie Edmundovi Gunterovi, ktorý v roku 1620 naniesol logaritmickú stupnicu na drevené pravítko a ku sčítaniu alebo odčítaniu logaritmov (teda k násobeniu alebo deleniu) na ňom používal odpichovadlo. Za vynálezcu logaritmického pravítka je ale dnes obvykle považovaný jeho krajan William Oughtred (1575-1660), ktorý v roku 1622 nahradil odpichovadlo druhou pohyblivou stupnicou. Neskôr vytvoril aj kruhové logaritmické počítadlo. V druhej polovici 17. storočia bola pohyblivá stupnica nahradená bežcom. V 18. storočí sa začalo logaritmické pravítko používať pri praktických výpočtoch a koncom 19. storočia sa už stalo bežnou pracovnou pomôckou technikov a inžinierov.
Pomocou logaritmických pravítok boli uskutočňované nielen teoretické vedecké výpočty, ale i návrhy strojov, automobilov a lietadiel, a predovšetkým návrhy všetkých stavieb realizovaných v tamojšej dobe. Tak napríklad logaritmické pravítko používal pri svojej práci Albert Einstein, ruský raketový konštruktér Sergej Pavlovič Koroljov a nemecký raketový konštruktér Wernher von Braun. Na piatich mesačných misiách APOLLO so sebou mali americkí astronauti vreckové kovové logaritmické pravítko. Vo filme APOLLO 13, popisujúcom „najúspešnejšiu“ neúspešnú vesmírnou misiu, je možné pozorovať pracovníkov riadiaceho centra pri výpočtoch na logaritmickom pravítku.
V dvadsiatom storočí bolo na svete vyrobených asi 40 miliónov logaritmických pravítok. Bola to vtedy v tej dobre celkom bežná a dostupná matematická pomôcka. Takmer všetky boli z umelej hmoty, školské logaritmické pravítko bolo drevené. Jedným z posledných modelov bolo unikátne obojstranné logaritmické pravítko. Výroba logaritmických pravítok v Československu bola ukončená k 31.12.1982.
Logaritmické pravítka sa používali až do nástupu vreckových elektronických kalkulačiek v sedemdesiatych rokoch minulého storočia a mnoho ľudí, zvlášť zo strednej či staršej generácie, ich má ešte doma skryté. Ja sám som maturoval s Logárom. Bez logaritmického pravítka by sme dnes nemali súčasnú úroveň techniky. Nemali by sme preto na nich zabúdať.
Škótsky matematik John Napier prišiel v roku 1614 na to, že akékoľvek číslo sa dá vyjadriť ako mocnina čísla desať, ktorú nazval logaritmom. Možno si spomeniete, že ste na hodine matematiky počuli, že „logaritmus súčinu dvoch čísel sa rovná súčtu logaritmov jednotlivých činiteľov“ a „logaritmus podielu dvoch čísiel sa rovná rozdielu logaritmu delenca a logaritmu deliteľa“. A práve na tomto princípe je založená funkcia logaritmického pravítka – posunom bežca po pevnej časti pravítka sa na jeho logaritmických stupniciach graficky sčítajú (pri násobení) nebo odčítajú (pri delení) logaritmy jednotlivých čísel. Výsledok sa následne vyhľadá pod ryskou priehľadného bežca. Pri výpočtoch na logaritmickom pravítku to samozrejme nevnímate, jen „násobíte“ nebo „delíte“.
K násobeniu slúži základná dvojica stupníc (C a D). Na logaritmickom pravítku v podstate graficky sčítame dve úsečky (logaritmy jednotlivých činiteľov). Jedným krajným bodom týchto úsečiek je vždy hodnota 1 na stupnici. Pripomínam, že rovnaké hodnoty sa na stupnici nachádzajú ako vľavo, tak i vpravo (teda používame buď hodnotu vľavo 1 alebo vpravo 10).
Postup na logaritmickom pravítku je nasledujúci:
-
- Hodnotu a na stupnici D umiestime pod index (1) na stupnici C
- Presunieme bežec na hodnotu b na stupnici C
- Prečítame hodnotu zo stupnice D, ktorá je výsledkom výpočtu a × b.
Pokiaľ ste už zvládli násobenie, bude pre Vás delenie hračkou. Stačí len obrátiť postup a máte to.
K deleniu opäť slúži základná dvojica stupníc (C a D). Na logaritmickom pravítku v podstate graficky odčítame dve úsečky (logaritmy jednotlivých činiteľov). Jedným krajným bodom týchto úsečiek je vždy hodnota 1 alebo 10 na stupnici.
Postup na logaritmickom pravítku je nasledujúci:
-
- Oproti hodnote a na stupnici D umiestnime hodnotu b na stupnici C
- Oproti indexu (1) na stupnici C prečítame hodnotu výsledku výpočtu a / b zo stupnice D.
Riešenie: N 49°02. (A *10+12) E 020°17. (B)5
Literatúra, zdroj: LOGARO.CZ, vlastný