Skládka odpadov v Považskom Chlmci predstavovala dlhodobý environmentálny problém, ktorý sa začal formovať už v 50. rokoch 20. storočia. Pôvodne vznikla v priestoroch po ťažbe štrkopieskov bez akejkoľvek izolácie, čo viedlo k priamemu presakovaniu škodlivín do podzemných vôd a rieky Váh. V 90. rokoch bola časť skládky modernizovaná, no staršia časť zostávala zdrojom kontaminácie, pretože nespĺňala technické normy. Prevádzka skládky vyvolala odpor miestnych obyvateľov, ktorí vytvorili občianske združenie a dlhoročne usilovali o jej uzavretie.
Európska únia opakovane upozorňovala na porušovanie environmentálnych noriem, čo vyvrcholilo sériou právnych sporov. V roku 2013 Súdny dvor EÚ rozhodol, že Slovensko porušilo smernicu 1999/31/EC tým, že umožnilo prevádzku skládky bez schváleného plánu úprav a bez konečného rozhodnutia o jej ďalšej existencii. Napriek tomu sa uzavretie skladky oneskorilo kvôli nevyriešeným vlastníckym vzťahom k pozemkom a legislatívnym medzerám, čo viedlo k uloženiu finančných sankcií voči štátu. Kľúčovým problémom bolo aj nedodržanie termínu na zatvorenie nevyhovujúcich skládok stanoveného na júl 2009.
Definitívne uzatvorenie a rekultivácia skládky prebehli až v roku 2019 po viac ako desaťročnom konaní. Proces zahŕňal technickú a biologickú rekultiváciu, pričom sa vybudovali tesniace vrstvy, drenážne systémy a vegetačný kryt. Súčasťou opatrení bol aj 30-ročný monitoring podzemných vôd, priesakových kvapalín a skládkových plynov, ktorý má zabrániť budúcim ekologickým škodám. Rekultivovaná plocha bola následne využitá na zberňu separovaného odpadu, čím sa minimalizoval dopad na životné prostredie.
Skládka v Považskom Chlmci sa stala príkladom systémových chýb v správe environmentálnych záťaží. Nevyhovujúca legislatíva, nedostatočná komunikácia medzi štátnymi orgánmi a občianskymi iniciatívami, ako aj absencia komplexného plánovania spomalili riešenie problému. Napriek tomu prípad prispel k posilneniu právnych noriem na Slovensku, vrátane novelizácie zákona o integrovanej prevencii, ktorá umožnila rýchlejšie riešenie vlastníckych sporov. Tento prípad zdôrazňuje nutnosť dodržiavania európskych štandardov a prevencie environmentálnych kríz v budúcnosti.