Baťovianska záhrada predstavuje kľúčový a integrálny prvok urbanistického funkcionalizmu v Partizánskom, pôvodne Baťovanoch, hoci je často neprávom prehliadaný. Tento rozsiahly projekt vznikol v rokoch 1938 až 1939 ako neoddeliteľná súčasť vízionárskeho plánu Jana Antonína Baťu pre ideálne „priemyselné mesto v záhradách“. Pre funkcionalizmus bolo typické, že záhrada nebola chápaná len ako estetický doplnok, ale mala presne definovanú funkciu.
Jej hlavnou úlohou bolo slúžiť ako zelený, regeneračný koridor s jasným zonovaním priestoru. Záhrada strategicky oddeľovala hlučné a rušné výrobné haly od tichých obytných zón. Tým priamo nadväzovala na baťovskú filozofiu, ktorá kládla dôraz na vysokú kvalitu života robotníkov a harmóniu medzi pracovným a oddychovým životom. Tento koncept demonštroval sociálny rozmer funkcionalizmu, kde architektúra a urbanizmus zlepšujú životnú úroveň obyvateľov.
Po vzniku Partizánskeho v roku 1949 sa záhrada stala súčasťou mestskej infraštruktúry a verejného priestoru. V súčasnosti prebieha jej komplexná obnova a revitalizácia. Cieľom je nielen vrátiť Baťovianskej záhrade jej pôvodnú ekologickú a spoločenskú funkciu, ale aj otvoriť ju pre širokú verejnosť. Ambíciou je vytvoriť moderný priestor nielen na pasívny oddych, ale aj na vzdelávanie a komunitné aktivity. Revitalizácia tak potvrdzuje nadčasovú udržateľnosť baťovského funkcionalistického urbanizmu, kde zeleň a funkčnosť ostávajú stredobodom komunitného rozvoja.
Ako na kešku?
Keška sa nachádza na úvodných súradniciach v blízkosti budovy. Len tak sa do nej ale nedostanete. Krabicu chráni číselný zámok, ktorý sa dá odomknúť pomocou trojmiestneho kódu ABC.
Mesto dostalo názov „Partizánske“ v roku 1ABC.
Keška pri založení obsahovala logbook, písatko, pečiatku (ktorá neslúži na výmenu), SWG na výmenu a keramické puzzle, ktoré si môžete zobrať a po návšteve viacerých kešiek z tejto série aj skompletizovať.
Informácie boli čerpané z verejne dostupných zdrojov.