Sv. Helena, celým menom Flavia Júlia Helena Augusta bola matkou cisára Konštantína Veľkého. Narodila sa v polovici 3. storočia v plebejskej pohanskej rodine v Bitýnii v meste Drepane (severozápadná Malá Ázia). Okolo roku 270 sa vydala za rímskeho generála Konštancia Chlóra, ktorý tade prechádzal a ktorého očarila jej krása a inteligencia. Jej syn Konštantín sa narodil v roku 274. V roku 293 za vlády Diokleciána generál Konštancius dostal titul spolucisára a podľa zvykov rímskeho práva sa musel oženiť s nevlastnou dcérou spolucisára Maximiána Teodorou. Helena sa teda vzdialila s cisárskeho dvora. Konštantín bol povolaný na cisársky dvor, aby získal patričnú výchovu. Roku 305 sa Dioklecián vzdal vlády a takisto aj Maximián. Konštancius Chlorus stal cisárom na Západe a Galérius na Východe. Rok na to Konštancius zomrel a Konštantín prevzal vládu po ňom. Po víťaznej bitke roku 312 pri Milvijskom moste nad protivníkmi, ktorí mu odopierali cisárstvo, prebral vládu nad Rímom. Jeho vlajka pri vstupe do Ríma už niesla znak Krista. Začiatkom roku 313 vydal slávny Milánsky edikt, ktorým udelil náboženskú slobodu všetkým obyvateľom Rímskej ríše. Hneď povolal k sebe svoju matku Helenu, ktorej dal titul Augusta (cisárovná). Ako sa Helena dostala ku kresťanstvu, nevieme s istotou povedať. Obrátila sa asi vo veku šesťdesiat rokov a robila mnoho vecí v prospech Cirkvi, charity, jej zásluhou sa postavili viaceré chrámy v Ríme a vo Svätej Zemi. Snažila sa aj vplývať na svojho syna, aby prijal kresťanstvo. Ten bol voči kresťanom veľmi ústretový, hoci pokrstený bol až na smrteľnom lôžku. Vďaka svojej matke Helene dal zrúcať pohanské chrámy a sochy. Koncom roka 326 sa vydala na púť do Svätej Zeme. Na tejto púti podľa tradície objavila pozostatky kríža, na ktorom zomrel Ježiš Kristus. Treba však podotknúť, že niektorí historici, napr. Euzébius ani sv. Cyril Jeruzalemský udalosť nájdenia sv. kríža nespomínajú v súvislosti s ňou. Púť a námahy však dosť vyčerpali vtedy už asi osemdesiatročnú cisárovnú. Zomrela roku 330 v Nikomédii v synovom náručí. Smútila za ňou celá ríša i Cirkev. Konštantín jej dal vystrojiť naozaj veľkolepý cisársky pohreb. Jej telo previezli do Ríma a uložili ho do sarkofágu, ktorý si cisár pôvodne nachystal pre seba. Bolo to neďaleko katakomb sv. Petra a Marcelína na Via Labicana (už mimo Ríma).
Tento text pochádza zo stránky https://www.zivotopisysvatych.sk/helena/
Teraz niečo osobne...
Od malička sem chodím na prázdniny k starým rodičom. Pochádzam z mesta pri Bratislave. Čiže úplne opačná strana mince spôsobu života, okolitých vplyvov a jednoducho sveta. Nechcem tým samozrejme znehodnocovať či jedno, alebo druhé. Chcem predovšetkým vypichnúť, čo sa mi na tejto dedine páči. Obyvateľov Nižného Slavkova by som prirovnal k typu dedinčanom z románu Živý Bič alebo novely Drak sa vracia. Tieto diela sa nazývajú unanimistické, to znamená, že tam dedina vystupuje ako jeden zomknutý celok, ako jedna postava. Jednoducho tu ľudia spolu nažívajú poväčšine v dobrých vzťahoch, podporujú sa a žijú spolu ako jednotná skupina. Pri mestskom úrade sa nachádza väčší priestor, kde sa konajú všelijaké kultúrne podujatia. Ja si osobne najviac spomínam na výročie 800 rokov od založenia dediny, resp. prvej zmienky. Hlavný "ťahúň" života v tejto dedine je kostol zasvätený svätej Anne. Ľudia chodia na sv. omše oveľa skôr, modlia sa spolu a to isté aj po sv. omši. Týmto spôsobom sa spájajú a tvoria sa medzi nimi pozitívne a silné vzťahy. Počas roka dokonca spolu s kňazom putujú vyše 20km do Levoče, je to tradícia, ktorá sa dodržiava už veľa rokov. Takýchto tradícii si tu udržiavaju desiatky...
A jedna z nich je aj pripomínanie si sviatku svätej Heleny 18. augusta.
Citujem z článku z roku 2020:
,,Každoročne 18.august patrí sv. Helene. Aj tento rok sme putovali ku kaplnke sv. Heleny na vyšný koniec, kde Otec špirituál slúžil sv. omšu. Tento rok bol špecifický tým, že každá rodina si mala urobiť svoj kríž s menom rodiny. Následne tieto kríže boli posvätené."
A na záver: Ja sa sem rád chodím prejsť, napiť z miestného prameňa (voda je vynikajúca) a obdivovať krásy prírody.
Prosím, zaobchádzaj s keškou správne, vráť ju na miesto, kde si ju našiel a pekne zatvor. Chodím sem len párkrát do roka, vymením eventuálne, keď sem znova pricestujem na oslavu, sviatok alebo prázdniny :)