🕯️ Stará legenda vraví že...
Za starých čias vraj mostom prechádzal starý muž. Odkiaľ prichádzal, nikto netušil, no v ruke vždy niesol ten istý starý lampáš.
Nikdy s nikým nehovoril. Len ticho kráčal cez most, krok za krokom, ako keby ho niečo ťahalo na druhú stranu.
Jednej noci zmizol v hustej hmle. Ráno našli len lampáš. Ležal presne tam, kde dnes stojí lampa v strede mosta.
Odvtedy to svetlo občas zabliká.
A keď sa v tej chvíli zahľadíš do tmy pri brehu, môžeš zazrieť tmavý obrys postavy. Vraj je to starý muž, čo blúdi pri vode a márne hľadá svoj stratený lampáš.
Niekedy vtedy začuť aj kroky, ako sa pomaly približujú k mostu a zakaždým sa stratia presne pod lampou…
Z histórie seredských mostov
Ešte predtým, než sa cez Váh v Seredi prechádzalo po betónovom moste, aký poznáme dnes, tu boli úplne iné prechody – drevené, úzke a často nevyspytateľné. Až do roku 1912 totiž všetky mosty medzi Sereďou a Šintavou tvorili len konštrukcie z dubového a mäkkého dreva. Boli situované trochu severnejšie než dnešný most – zhruba v mieste, kde dnes nájdeš bistro Raketa.
Taký most z roku 1809 mal až 13 polí a každé z nich tvorilo dvanásť pilót, spevnených krížovou väzbou. Krajné časti boli zapustené pevne do brehov. Zaujímavosťou je, že niektoré polia boli dlhšie – kvôli tomu, aby tade mohli pohodlne prechádzať plte. Most bol dlhý asi 151 metrov a široký 5,7 metra.
Tieto drevené mosty však nevydržali dlho – každú zimu ich poškodil ľadochod, alebo ich rovno zničila voda. V zime sa Váh často vylieval do okolia, a v lete tiekol mimo svoje pôvodné koryto – popri dnešnej zámockej záhrade. Bývalo bežné, že rieka bola neprechodná aj 7 až 10 týždňov. V tom čase sa namiesto mosta používala plť.
Z mostného mýta malo panstvo ročný príjem okolo 3200 zlatých, no aj tak to nestačilo na neustále opravy. Preto v roku 1905 odovzdali most štátu a prestalo sa vyberať mýto. Knieža D’Alsace, ktorý vtedy vlastnil seredské panstvo, dostal od Uhorska ako náhradu 100 000 korún.
Prvý oceľový most
V roku 1912 konečne vznikol nový – štvorpoľový oceľový most z parabolických nosníkov. Opäť bol umiestnený severnejšie, na mieste súčasnej Rakety. Tento most bol pevnejší, no ani ten nemal dlhú životnosť. V roku 1945 ho pri ústupe zničili nemecké vojská.
Po vojne teda dočasne postavili provizórny drevený most – ten bol úzky, chatrný a vznikol kombináciou dreva a zvyškov pôvodného oceľového mosta. Na stavbe pomáhali aj miestni obyvatelia, niektorí z nich bohužiaľ neprežili. Zahynulo približne 10 vojakov a 3 Seredčania.
Nový betónový most
Až v roku 1959 bol otvorený most, ktorý poznáme dnes. Postavený bol z predpätého betónu, čo bolo na tú dobu niečo výnimočné – išlo o prvý a posledný československý most tohto typu. Autorom projektu bol známy slovenský architekt Emil Belluš – ten istý, ktorý navrhol napríklad Kolonádový most v Piešťanoch alebo Mladú Gardu v Bratislave.
Most má šesť polí, ktoré tvoria oblúkové pásy z prefabrikátov. Každé pole sa opiera o konzoly z monolitických pilierov. Pri stavbe sa, žiaľ, opäť nevyhli tragédii – pri napínaní oceľového kábla došlo k smrteľnému úrazu.
Ak si chceš pozrieť, ako výstavba mosta prebiehala, pozri si dobové video tu:
https://youtu.be/YsoQsbLrX8Y?si=LFC8okWrS7T5Iiy_
Možno nevieš, ale na seredskej strane mosta kedysi stál pamätník. Pripomínal jeho otvorenie v roku 1959 počas osláv SNP. Dnes je už nezvestný – zmizol bez stopy. Ostali po ňom len spomienky.
A čo bolo potom?
Krátko po spustení do prevádzky všetko fungovalo bez problémov. No začiatkom 80. rokov si inžinieri všimli, že niečo nie je v poriadku – prvý pilier na strane od Serede začal pomaly klesať. Kvôli bezpečnosti sa znížila maximálna rýchlosť na 40 km/h a mostom smeli jazdiť len vozidlá do 40 ton.
Tieto problémy urýchlili výstavbu obchvatu, cez ktorý sa odvtedy presmerovala väčšina dopravy. A kým sa most opravoval, na prechod medzi Sereďou a Šintavou slúžila úzka železno-drevená lávka pre chodcov a cyklistov.
K rozsiahlej rekonštrukcii došlo v roku 1992. Odvtedy most opäť slúži bez väčších problémov. Ak pôjdeš popod neho, určite si všimni pilierové reliéfy – sú na nich znaky šiestich miest, cez ktoré preteká Váh. Jedným z nich je, samozrejme, aj Sereď.
🗣️ Odporúčam prísť podvečer, keď slnko zapadá a celý most sa ponorí do zlatého svetla. A ak sa nebojíš príbehov, ktoré sa šepkajú po zotmení… skús to v noci. Možno zazrieš aj blikajúce svetlo lampáša.