Obec Teriakovce
Prvá písomná zmienka o obci Teriakovce sa datuje r.1371. Asi pred 150-rokmi bola obec rozsiahla. Väčšina chotára patrila zemepánovi Péchymu, ktorý tu síce nebýval ale mal tu liehovary, Patril mu aj vodný mlyn.
V strede dediny, pri ceste, stojí malý kostolík, ktorý dal vybudovať zemepán. Patrónom je svätý Michal. Obyvatelia obce sa s obetavosťou ujali renovácie svojho kostola. V roku 1924 sa miestny veriaci podujali a zorganizovali, že obnovia vežu a strechu, čo sa im úplne podarilo. Pomoc poskytol statkár A. Ardo z Ľubotíc, keďže sa stal majiteľom lesného majetku ležiaceho v chotári obce, a tak daroval drevo na obnovenie kostola. Teraz je už úplne renovovaný. Asi 150 metrov od kostola je situovaný cintorín.
V archívoch Pamiatkového úradu Slovenskej Republiky je rímsko-katolícky kostol sv. Michala zapísaný ako nehnuteľný pamiatkový objekt v signatúre V – 4473. Obec Teriakovce ako celok je zapísaná v signatúre Z – 1570. Rímskokatolícky kostol sv. Michala. Postavený bol na malom panstve zemanov Teriakovcov, vyčleneného z panstva predkov rodiny Sóos a usídlených v tejto dedine koncom 13. resp. začiatkom 14. storočia. Kostol je reprezentantom najstaršej skupiny murovanej architektúry regiónu. Vznikol v prvej polovici 14. storočia ako malý, pozdľžny sakrálny objekt bez veže a sakristie a v tejto hmote sa de facto zachoval dodnes.
S výnimkou prístavby sakristie, jeho citlivej barokovej úpravy, ktorá sa nedotkla prístavby, dispozície a výrazu tradičného kostola (veža, zaklenutie lode, úprava zastrešenia, výzdoba, západný portál), a severnej prístavby zo 60-tých rokov 20. storočia kostol ostal autenticky zachovalý dodnes. Stojí na území pôv. cintorína vymedzeného obvodovým múrom zaniknutého v 18. storočí. Pôv. obvodový múr cintorína sa úpravou obecnej cesty a okolitej parcelácie zmenil na extrémne vysoký oporný múr, hlavne z juhu a východu ohraničujúci malý a priestorovo obmedzený areál kostola. Kostol je pohľadovou dominantou obce hlavne z obecnej cesty zo západu a z východu.
Obec Teriakovce leží medzi dvoma potokmi, ktoré sú tzv. hranicou medzi obcou Šalgovík a obcou Ruská Nová Ves. Na juhozápadnej strane obec Teriakovce susedí s mestskou časťou Solivar. Zo severovýchodu susedí s obcou Vyšná Šebastová. Obec leží od krajského mesta Prešov na východ. Vzdušná čiara je asi 4 až 5 km, po ceste 6 km. Obec sa začína na konci vicinálnej cesty (odbočka) Solivar – Ruská Nová Ves – Teriakovce. Obec je na miernom svahu medzi dvoma malými potokmi, čo tečú na východ a na západ. Obec leží v priemernej nadmorskej výške 355 m. V katastri prevládajú hnedé lesné pôdy, severnú časť tvoria súvislé lesné porasty, ktoré naznačujú začiatok Slanských vrchov. Územie odvodňujú potoky Šalgovický a Čerešňovský.
História obce Teriakovce
Teriakovce ležia na severozápadných výbežkoch Slanských vrchov, v nadmorskej výške okolo 355m.Územné majetky Teriakoviec a severnejšie ležiaceho Šalgovíka patrili k panstvu Solivar, ktoré od roku 1288 patrilo šľachticovi Jurajovi, predkovi šľachticov šóšovcov. Juraj v roku 1289 daroval svojim vazalom Petrovi a Tomášovi majetok Šalgovíka. Juraj, prípadne jeho synovia, koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia dali susedný majetok zemanom, synom Petra Teriaka. Dotyčný majetok okolo roku 1327 patril bratom Jánovi a Mikulášovi Teriakovcom. Zemania sa tu usadili a od druhej polovice 14. storočia používali v prídomku maďarský názov ich dediny. Keďže onen majetok bol vyčlenený z chotára starobylej slovenskej dediny Soľ, spočiatku zemania používali v prídomku maďarizovaný názov tejto dediny. Jej trvalými názvami sa však stali názvy odvodené od prezývky bratov Teriakovcov. Maďarský názov Teryekfalua používali zemania, slovenský Teriakovce obyvatelia okolitých dedín.
Z uvedených poznatkov vyplýva, že Teriakovce vznikli z iniciatívy zemanov Teriakovcov koncom 13., prípadne začiatkom 14. storočia. V 14. storočí dali zemania postaviť murovaný ranogotický kostol, ktorý trval do 18. storočia. Teriakovce patrili tamojším zemanom aj v 15.-16. storočí, hoci v 16. storočí väčšina dediny patrila aj spríbuzneným zemanom Langovcom, Niomarkaiovcom, Komorníkovcom, a iným.
Sedliacke domácnosti okrem richtárovej boli v roku 1427 zdanené daňou kráľovi od 8 port, takže Teriakovce boli malou dedinou. Neskôr postupne väčšina sedliakov strácala užívané pozemky a sedliaci upadali medzi želiarov. Majetky zaberali zemania. V rokoch 1543, 1567 a 1588 zdanili od dvoch, jednej a pol, resp. jednej porty, pročom v roku 1567 tu hospodárili len 4 sedliacke domácnosti, všetky na polovočných usadlostiach. V uvedených rokoch tu žili štyri, sedem a tri želiarske domácnosti. V 80.-90. rokoch 16. storočia sa tu usadili nové rodiny, lebo v roku 1600 stálo v sídlisku 13 obývaných domov. Pravda, z toho boli dve-tru kúrie miestnych zemanov. V sídlisku bol aj kostol a fara, možno i škola.
Koncom 16. storočia boli Teriakovce stredne veľkou dedinou. Väčšinu ich obyvateľov tvorili poddaní, ale žili tu aj zemianske rodiny a osadenstvo fary.
(z knihy Dejiny osídlenia Šarisa, Ferdinand Uličný, 1990)