Osobnosti Slovenska 2# - Milan Rastislav Štefánik Mystery Cache

Milan Rastislav Štefánik

Touto sériou si pripomenieme významne osobnosti pochádzajúcich zo slovenska. Niekde môže nastať výnimka keby osobnosť bola významna prevažne na slovensku ale pochádza z Čiech alebo z iného štátu. Pokračujeme Milanom Rastislavom Štefánikom...

-------------------------------------------------------------------------------------------

Život a vzdelanie

Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v obci Košariská, v rodine evanjelického farára Pavla Štefánika. Už od útleho detstva prejavoval mimoriadny talent a húževnatosť, hoci vyrastal v skromných podmienkach. Prvé tri triedy ľudovej školy vychodil vo svojej rodnej dedine. Neskôr pokračoval v štúdiu v Šamoríne, Bratislave, Šoprone a Sarvaši, kde úspešne zmaturoval s vyznamenaním.

Hoci na technike v Prahe začal študovať stavebné inžinierstvo, čoskoro ho to prestalo baviť a prešiel na Filozofickú fakultu Karlo-Ferdinandovej univerzity, kde sa venoval astronómii a fyzike. Počas štúdia sa stal aktívnym členom spolku slovenských študentov Detvan a veľkým stúpencom myšlienok profesora Tomáša Garrigua Masaryka. Na jeseň 1904 úspešne obhájil dizertačnú prácu s názvom Nové hviezdy z doby predtychonové a Nová Cassiopea a získal titul doktor filozofie.

Vedecká a cestovateľská kariéra

Po ukončení štúdia sa Štefánik presťahoval do Paríža s cieľom pracovať pre jedného z najslávnejších astronómov, Julesa Janssena. Ujal sa ho a Štefánik sa čoskoro stal jeho asistentom na observatóriu v Meudone. V tomto období sa venoval najmä astrofyzike, najmä spektroskopickému výskumu slnka a hviezd. Za svoje vedecké práce si získal uznanie a bol ocenený Janssenovou cenou Francúzskej astronomickej spoločnosti.

Jeho vedecké nadšenie ho priviedlo na mnohé expedície po celom svete, kde pozoroval astronomické javy. Napríklad v roku 1905 sa zúčastnil pozorovania úplného zatmenia slnka v Alcosebre v Španielsku. Neskôr v roku 1907 viedol francúzsku vedeckú výpravu do Turkestanu a v roku 1910 odcestoval na Tahiti, kde úspešne pozoroval Halleyho kométu. Na Tahiti strávil 10 mesiacov a stal sa jedným z prvých fotografov tejto oblasti. Tieto cesty boli často sprevádzané existenčnými problémami a zhoršeným zdravotným stavom, no Štefánik sa nikdy nevzdával. Jeho cieľom bolo vybudovať vlastné observatórium, čo sa mu nakoniec podarilo až v Ekvádore.

Vojenská a politická kariéra

Vypuknutie prvej svetovej vojny zastihlo Štefánika vo Švajčiarsku, kde sa zotavoval po operácii žalúdka. Okamžite sa vrátil do Francúzska a dobrovoľne narukoval do armády. Kvôli svojmu zdravotnému stavu, ale aj vďaka vedeckým skúsenostiam, bol prijatý do leteckého zboru, kde sa špecializoval na meteorológiu a letecký prieskum. Získal hodnosť brigádneho generála francúzskych ozbrojených síl.

Vo vojne však Štefánik videl hlavne príležitosť pre oslobodenie svojho národa. Využil svoje rozsiahle kontakty s francúzskymi politikmi a diplomatmi a stal sa kľúčovým organizátorom československého zahraničného odboja. Spolu s Masarykom a Benešom stál pri zrode Československej národnej rady, ktorá sa stala hlavným riadiacim orgánom tohto hnutia. Jeho najväčšou zásluhou bolo organizovanie československých légií v Rusku, Francúzsku a Taliansku. Práve existencia tejto 100-tisícovej armády, verného spojenca Dohody, bola hlavným argumentom pre medzinárodné uznanie nového štátu. Po vyhlásení Československej republiky v októbri 1918 bol Štefánik vymenovaný za ministra vojny.

Tragická smrť a odkaz

Štefánikov život sa tragicky skončil 4. mája 1919. Vracal sa z Talianska na Slovensko, aby sa ujal svojej funkcie ministra vojny. Jeho lietadlo typu Caproni 450 sa zrútilo neďaleko Ivanky pri Dunaji (dnes katastrálne územie obce Most pri Bratislave) pri pokuse o pristátie na letisku vo Vajnoroch. Pri nehode zahynul on aj celá talianska posádka. Oficiálne vyšetrovanie uzavrelo prípad ako leteckú nehodu, ale kvôli nejasným okolnostiam a jeho napätým vzťahom s niektorými českými politikmi, najmä s Benešom, sa dodnes špekuluje o možnom politickom atentáte.

Štefánik je pochovaný v monumentálnej mohyle na Bradle, ktorú navrhol architekt Dušan Jurkovič. Na jeho počesť bolo pomenované Medzinárodné letisko v Bratislave, nespočetné množstvo ulíc, námestí a škôl. Získal mnohé vyznamenania a bol mu udelený Kríž Milana Rastislava Štefánika. Vďaka jeho diplomatickým a vojenským úspechom sa stal symbolom slobody slovenského národa a jedným z najvýznamnejších Slovákov v histórii.

Tunel Milana Rastislava Štefánika

Na trati medzi Nové Mesto nad Váhom a Veselí nad Moravou sa nachádza železničný tunel, ktorý je pomenovaný po Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Ide o historicky významnú stavbu, ktorá bola dokončená v rokoch 1923 až 1927. Tunel, známy aj ako Myjavský tunel, meria 2 429 metrov a prechádza pod hrebeňom Bielych Karpát, spájajúc tak Považie s moravskou oblasťou. V dobe svojho vzniku bol najdlhším tunelom v Československu a predstavoval významný inžiniersky počin. Je to jeden z mnohých pamätníkov, ktoré pripomínajú Štefánikov odkaz v technickom a dopravnom rozvoji novovzniknutého štátu.

AK NA ODLOV NEMAŠ POTREBNE VYBAVENIE TAK NA ODLOV KEŠE RYCHLO ZABUDNI. KEŠKU LOV HLAVNE NEN8PADNE A BEZPEČOST JE PRVORADA.  ATRIBUTY SU NA TO ABY TI POMOHLI SA ORIENTOVAŤ. KEŠKU PO NAJDENY NEVYBERAJ Y MIESTA LEN VYTIAHNI LOGBOOK.

DO KEŠKY NIČ NEVKLADAJ