21 December 2025, 15:45 - 16:15
V čase, keď sú noci najdlhšie, príroda je ospalá a mráz zachádza až pod nechty nastáva zimný slnovrat. V histórii sa k nemu viaže množstvo legiend či zvykov, podľa rôznych kultúr, ktoré tu, na území Slovenska, žili. Symbolické znovuzrodenie Slnka v deň slnovratu si ľudia uctievali už od pradávna. Deň zimného slnovratu patril k najväčším sviatkom v roku a spájal sa s rituálmi, ktoré mali človeku zabezpečiť zdravie, silu, bohatú úrodu a odvrátiť nešťastie a choroby od rodiny. Stretávame, aby sme spolu privítali bod obratu – okamih, keď sa začne zima, ale zároveň v okamihu keď sa už leto začne približovať, keď sa dni začnú predlžovať a hoci zima prevezme svoju vládu, tak jej čas sa začne odrátavať.
Slnovrat v tomto roku nastane zaujímavom okamihu - tesne po západe Slnka. Premýšlal som ako túto špecialnu kombináciu využiť a napadol mi zaujímavý experiment. V praxi si overíme presnosť výpočtu polohy Slnka.
Počas jarnej a jesennej rovnodennosti zapadá Slnko presne na západe, teda jeho azimut je približne 270° (merané od severu v smere hodinových ručičiek).
V lete (okolo letného slnovratu, 21. júna) zapadá Slnko severozápadne - najsevernejšie, takže azimut je menší ako 270°, približne 300° až 310° v našich zemepisných šírkach.
V zime (okolo zimného slnovratu, 21. decembra) zapadá juhozápadne - najjužnejšie, teda azimut je väčší ako 270°, približne 230° až 240°.
Existuje presný vzorec na výpočet azimutu Slnka, ktorý zohľadnuje refrakciu svetla v atmosfére, pravý slnečný čas, eliptickosť dráhy Zeme atď. My použijeme ale zjednodušený výpočet, ktorý vychádza z geometrie medzi Zemou, Slnkom a horizontom. Pre okamih, keď Slnko zapadá (alebo vychádza), platí vzťah:
kde:
-
A = azimut Slnka (meraný od severu v smere hodinových ručičiek, t. j. 0° = sever, 90° = východ, 180° = juh, 270° = západ)
-
δ = deklinácia Slnka (uhol medzi Slnkom a rovníkom Zeme; mení sa počas roka od -23.44° do +23.44°)
-
ϕ = zemepisná šírka pozorovateľa
-
h = výška Slnka nad obzorom (pri západe je h=0, prípadne -0.833° ak sa zohľadní refrakcia a polomer Slnka)
Pre Bratislavu nám použitím tohto vzorca výde ϕ=48.18 (severna súradnica konania eventu), pre zimný slnovrat je deklinácia Slnka δ = −23.44° a výšku Slnka nad obzorom použijeme h=−0.833° (fyzikálny západ).
To je azimut východu Slnka, pre azimut západ Slnka z neho spočítame ako doplnok k 360° A=360°−125.5°=234.5°
Slnko zapadá na azimute približne 234.5°, teda juhozápadne (trochu južnejšie ako presne na západ). Naznačil som približne toto miesto do fotografie z miesta konania eventu. V praxi si to overíme naživo presne počas eventu.
V prípade nepríaznivých podmienok (námraza, dážď) nebudeme liesť nad amfiteáter, ale sa stretneme dolu na waypointe "Miesto pri Dunaji".