kompa v Stankovanoch
Miesto, na ktorom stojíte patrilo kedysi medzi rušné priestory obce, nazývalo sa Bielenisko. Umiestnená tu bola kompa, ktorá prepravovala ľudí, zvieratá i vozy s nákladmi z jednej strany rieky na druhú. Stankovany ležia na pravej strane rieky Váh. Na prechod na druhú stranu rieky využívali rôzne možnosti. Mosty cez Váh ešte neexistovali, stavali sa len menšie mosty, tzv. lávky, ktoré prepájali dva brehy menších potokov v obci. Na hornom konci obce bola kompa. Tento dopravný prostriedok tvorili dva člny tzv. hajovy, na ktorých boli položené hrubé dosky, slúžiace ako podlahy kompy. Po obvodoch kompy bolo upevnené zábradlie a vchod na kompu sa uzatváral posúvacím brvnom. Premávanie bolo zabezpečené pomocou kladky na oceľovom lane, ktoré muselo byť upevnené na obidvoch stranách rieky. Kompu obsluhoval prievozník, v Stankovanoch nazývaný kompan. Na stankovskej strane stála aj služobná búdka, kde mal prievozník odložené všetky náradia potrebné k preprave. Na druhej strane Váhu, v miestnej časti Strakov, dodnes stojí drevený dom, nazývaný kompanov dem, ktorý slúžil ako obytný dom pre prievozníka. V rokoch 1968 až 1969 pri výstavbe štátnej cesty číslo 1/18 pre motorové vozidlá stankovská kompa aj s funkciou kompana zanikla. Tzv. hradská cesta sa rozšírila natoľko, že sa zúžil nábch na kompu a pre vozy nebolo možné sa v týchto miestach otočiť. Na prechod cez Váh sa v Stankovanoch začala stavať drevená lávka, v Eubochni murovaný most určený pre vozy a neskôr pre automobily. Keď bola hladina rieky Váh menšia, na prepravu sa využíval tzv. hajov, malý drevený čin, v Stankovanoch nazývaný hajovec. Slúžil len na prepravu ľudí a takéto činy boli v obci len dva, na hornom a dolnom konci. Mechanizmus na prepravu bol podobný ako pri kompe. Na obidvoch stranách rieky boli osadené železné kolíky a medzi nimi natiahnutá reťaz, popri ktorej sa ťahal po hladine čin. Na odrážanie hajova od dna rieky sa používala okovaná špicatá žŕdka, nazývaná paradlo. Prevoz na hajove realizovali často aj mladí chlapci, takýto prevoz trval od piatich do desiatich minút. V mnohých prípadoch sa ľudia na druhú stranu Váhu premiestňovali cez tzv. brody. Išlo o miesta, kde hladina rieky dosahovala najmenšiu hĺbku a tak mohli ľudia prejsť peši po dne rieky na druhý breh. A rovnako sa brody využívali aj v zimných mesiacoch, kedy voda v týchto plytkých miestach zamrzla a obyvatelia sa mohli lahko dostať cez rieku. Na Bielenisku sa zbijali aj płte a zároveň to bolo miesto, odkiaľ pltníci začínali svoju cestu. Pitnictvo malo Stankovanoch veľký význam, tvorilo dôležité sezónne zamestnanie mužov malo svoju vnútornú organizáciu a hierarchiu. Blo o spôsob vodnej dopravy dopravnými prostriedkami. Hlavné slovo a dôležitú pozíciu mal hlavný pltník, faktor. Organizoval prácu pltníkov, v jeho kompetencii boli financic i uzatváranie zmlúv. Plť riadil prednik najskúsenejší pltník, v zadnej časti bol muž, ktorý bol menej skúsený, nazývaný zadník. Pitníctvo sa rozmáhalo najmä v oblastiach s ťažbou dreva, hutníctvom či baníctvom. Z našich končín sa zvážalo najmä drevo, syry, bryndza či kapusta. Cieľom pitnikov bolo južné Slovensko, hlavne Komárno. Často sa však preplavili aj za hranice dnešného Slovenska. Význam a rozsah pltníctva začal ustupovať od polovice 19. storočia, čo súviselo s výstavbou železníc i vodných priehrad.
