Keška sa na tomto krásnom mieste kedysi nachádzala, ale bola archivovaná a preto som sa rozhodol založiť novú ako jej pokračovanie.
Toto pietné miesto bolo v roku 2019 doplnené o informačné tabule, prístrešok a stojan na bicykle ako ho teraz môžete vidieť.
Znenie pôvodného listingu ( použité s dovolením ownera) kešky GC1CB0P bol tento:
Táto cache sa nachádza v blízkosti pamätníka, ktorý oznacuje miesto, kde sa 28 septembra 1848 odohrala tzv. bitka u Klasovitých. Bola definitívnou bodkou za prvým pokusom Slovákov o vytvorenie vlastného nezávislého územia v rámci vtedajšieho Rakúsko – Uhorska.
Udalostiam na Slovensku v roku 1848 predchádzalo vytvorenie Slovenskej národnej rady (SNR) vo Viedni 15. – 16. septembra, ktorej hlavnými predstavitelmi boli Ludovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža, a ich odchod na Slovensko. Slovenskí dobrovolníci sa po svojom príchode na Slovensko usadili na Myjave, kde sa 19. septembra v dome pani Koléniovej (terajšom múzeu SNR, cache GC1JHZ3 Múzeum SNR na Myjave) konalo prvé národné zhromaždenie SNR. SNR na nom vyhlásila vytvorenie nezávislého slovenského územia a zaciatok povstania. Spomenuté územie však zahrnalo len okolie Myjavy a malo len krátke trvanie.
Na Myjave sa v tom case nachádzala stotina cisárskeho vojska talianskeho pluku Ceccopierovcov, ktorá spociatku zaujala voci slovenskej výprave neutrálny postoj. Následne však dobrovolníkov vyzvala k opusteniu mesta, po com nasledoval krátky boj, v ktorom boli cisárski vojaci zajatí. Po príslube zachovania neutrality im bolo dovolené Myjavu opustit, pricom odišli do blízkeho mesta Vrbové.
Po týchto udalostiach sa konalo 2. národné zhromaždenie SNR, kde bola prijatá výzva pre okolité obce, v ktorom ich SNR žiadala, aby povstali a vyslali dobrovolníkov na pomoc povstaniu. Viaceré obce túto výzvu poslúchli a pocet dobrovolníkov tak vzrástol na asi 3000. 21. septembra sa SNR rozhodla presunút svoj tábor do Brezovej pod Bradlom, odkial chceli povstalcami ovládané územie rozšírit aj na mestá Senica a Vrbové. Asi 2000 povstalcov dorazilo do Brezovej ešte v ten den. Ich pocty rozšírili další dobrovolníci z okolitých obcí, cím sa ich pocet zvýšil na 3000 – 4000.
Situáciu v oblasti však vrchnost v tom case už pozorne sledovala a 22. septembra vydala rozkaz na potlacenie povstania. Touto úlohou bol poverený velitel senickej vojenskej posádky Vojnic. Ten na potlacenie povstania plánoval okrem vlastnej jednotky využit aj 2 stotiny Ceccopierovcov z Vrbového a Vrboviec. Tento plán však nevyšiel a nepriatelské jednotky boli prinútené ujst alebo vzdat sa.
SNR nevyužila naskytnutú príležitost a premeškala možnost zabrat prakticky bezbrannú Senicu a Vrbové, co sa výprave stalo osudným. Kým dochádzalo k preskupovaniu dobrovolníckeho zboru, uhorská vláda zacala do oblasti zvolávat uhorské vojsko a gardu, ktoré sa sústredovali práve v spomínaných mestách. Tak sa stalo, že ked slovenské vojsko 26. septembra konecne vyrazilo na Senicu, stretlo sa v jej blízkosti so silným ozbrojeným odporom a bolo porazené. Väcšina z preživších po tejto prehre utiekla spät do svojich domovov. Do Brezovej pod Bradlom sa vrátila iba malá cast povstalcov, ktorí sa odtial stiahli na Myjavu.
Po nevydarenej výprave do Senice nastali vo vedení SNR rozpory a vzájomné obvinovanie z prehry. V tom case do Myjavy dorazili správy o tom, že nepriatelské vojská dorazili do Starej Turej a chystajú sa do Vrboviec. Predstavitelia SNR si bola vedomí, že tým by zostali odrezaní od Moravy a rozhodli sa na Starú Turú zaútocit. Nepriatelské vojsko síce porazili, ale situácia v oblasti sa vyvíjala v ich neprospech. Stále sem prúdili nepriatelské posily, ktoré mohli kedykolvek zaútocit na Myjavu. Preto SNR 28. septembra zacala vážne uvažovat nad ukoncením povstania a rozpustením výpravy.
Poslednou kvapkou, ktorá rozhodla o definitívnom ukoncení výpravy na Slovensko, bola práve tzv. bitka u Klasovitých (nazvaná podla usadlosti rodiny, ktorej v tom case celý kopec, kde sa bitka odohrala, patril). Po odchode povstalcov z Brezovej pod Bradlom sa na prieskum smerom k Myjave vydali 2 stotiny Ceccopierovcov a jedna stotina novozámockej gardy (celkovo asi 500 mužov). Ked sa 28. septembra o tom povstalci dozvedeli, 5 stotín z nich sa pripravilo na obranu v okolí usadlosti Klasovitých. Ked výzvedné jednotky dorazili k Poriadiu, kam usadlost u Klasovitých patrí, narazili tu na silný odpor. Po 2 hodinách boja boli povstalci prinútení k ústupu, pricom 12 ich padlo a 18 bolo zajatých. Zvyšok povstaleckej výpravy potom utiekol na Moravu, kde bola výprava formálne rozpustená.
Za zmienku stojí aj menšia zrážka, ktorá sa odohrala v ten istý den ako bitka u Klasovitých. Bola nou obrana Krajného, ktorú zorganizoval povstalec Viliam Šulek spolu s krajnanskými sedliakmi. Šulek bol pri nej zajatý, uväznený a následne popravený v blízkosti Hlohovca (cache GC11XT8 Popravisko).