Žula
Granit alebo žula je felzická* hlbinná vyvretá hornina, ktorej podstatnými minerálnymi súčasťami sú draselný živec, plagioklas, kremeň a biotit. Súhrnný názov pre granit a jemu podobné horniny (granodiorit a kremitý diorit) je granitoid. Granitoidy od seba nemožno bez znalosti minerálneho zloženia voľným okom presne odlíšiť.
*Felzický je geologický termín, ktorým sa označujú vyvreté horniny, magmy alebo minerály so zvýšeným obsahom prvkov kremík, kyslík, hliník, sodík a draslík. Minerály označené ako felzické majú svetlú farbu a hustotu obvykle pod 3 kg.dm-3.
Termín granit (žula) sa v praxi často používa v širšom zmysle na označenie všetkých hlbinných kremenno-živcových hornín, správne by sa však tieto horniny mali označovať granitoidy, resp. granitoidné či granitické horniny.
Napriek tomu, že sa na povrchu môže vyskytovať pomerne často, komerčne využívaný na sochárske alebo obkladové kamenárske účely nemôže byť vždy. Granit totiž býva často narušený, hlavne popraskaný v dôsledku tektonických procesov, čo má za následok, že sa drobí a je nemožné z neho v kameňolome vylomiť väčší celistvý blok. Pre svoju odolnosť sa granit využíva ako stavebný kameň, obkladový a dekoračný kameň (väčšie bloky ako základy stavieb, menšie úlomky ako štrk).
Prečo je žula rádioaktívna ?
Žula je kyslá vyvretá hornina bohatá na minerály, ktoré koncentrujú prírodné rádionuklidy:
- Rádioaktívny izotop draslíka K-40 (draslík-40) v živcoch (najmä draselný živec). Cca 0,0117% prírodného K je rádioizotop K-40.
- Stopové uránové (U-238) a tóriové (Th-232) rozpadové rady v akcesórnych mineráloch (zirkón, monazit, allanite, apatite…).
Tieto prvky sú v zemskej kôre bežné a do vyzretých (felsických) magiem sa obohacujú – preto sú granity typicky „bohatšie“ na U, Th a K než bazické* horniny. Rozpad U/Th vytvára aj radón (Rn-222 z U a Rn-220 z Th).
*Bazické horniny sú tie, ktoré majú nižší obsah oxidu kremičitého (SiO₂ ~45–52 %) a vyšší podiel železa a horčíka. Sú preto tmavšie, hustejšie a ich magma je redšia (nižšia viskozita) než pri kyslých horninách.
Je každá žula rádioaktívna ?
- Áno, v zásade každá. Otázka je „ako veľmi“. Väčšina žúl má len nízku prirodzenú aktivitu, porovnateľnú s bežným geologickým pozadím.
- Variabilita je veľká: alkáli-žuly s veľa draselným živcom mávajú viac K-40, žuly s bohatými akcesóriami môžu mať vyšší podiel U/Th. Granodiority a tonality bývajú spravidla chudobnejšie.
A čo radón zo žuly v interiéri ?
Žula môže emanačne uvoľňovať Rn-222/Rn-220, no v leštených doskách je exhalácia zvyčajne nízka. V domoch je najväčším zdrojom radónu spravidla podložie pod budovou, nie obklad či pracovná doska zo žuly. Vplyv konkrétnej žuly však závisí od obsahu U/Th, pórovitosti, vlhkosti a ventilácie.
Ďalšia tematická keška: Rádioaktívne Kino Scala
Fotky žuly pri kríži a meraná hodnota 0,5uSv/h v gama na RadiaCode 110. Bežná hodnota pozadia je cca 0,07 – 0,15uSv/h.
