Jarovce
Jarovce sú jednou z mestských častí Bratislavy a zároveň samosprávnou obcou s vlastným starostom a obecným úradom. V súčasnosti majú okolo 3200 obyvateľov, pričom sa tu nachádza početná chorvátska menšina. Miestna chorvátska komunita je aktívna, udržiava svoje tradície a často v Jarovciach organizuje rôzne kultúrne akcie. Hlavnou pamiatkou v Jarovciach je barokový kostol sv. Mikuláša, ktorý sa nachádza blízko od tejto geokešky. V tomto kostole sa občas konajú omše v chorvátskom jazyku.
História
So zreteľom na polohu obce sa predpokladá, že jej územie bolo osídlené najmä v rímskej dobe, ked susedné Rusovce - antická Gerulata - boli významným článkom v komplexe pevností pohraničnej oblasti severných provincií Rímskej ríše. Zemepisnou polohou Jarovce spolu s Rusovcami a Čunovom nepatrili do Bratislavskej stolice, ale do Zadunajska, kde o vzniku uhorského kráľovstva mali dôležitú úlohu v obrane štátu.
Najstaršia písomná zmienka o obci je z roku 1208. V listine spomenutá dedina Ban sa nachádza v priestore dnešných Jaroviec, čo dokazujú aj posledné archeologické nálezy z miestneho cintorína. Zdá sa že obec Ban v 15 storočí zanikla, a to na následky veľkej morovej epidémie v západnom Zadunajsku v rokoch 1409 až 1410 a v dôsledku vyčerpávajúcich bojov medzi Matejom Korvínom a nemeckým cisárom Fridrichom III. práve v tomto priestore.
Dnešné Jarovce vznikli v prvej polovici 16. storočia. Obec založili chorváti aj ju nazvali Chorvátskou Vsou - Horváth falu. Osobitne sa vžilo nemecké pomenovanie Kroatisch Jahrendorf. pretože obec od svojho vzniku bola súčasťou Kopčianskeho panstva - Rakúsko.
Po prvej svetovej vojne, ked sa na Trianonskej konferencii upresnili hranice Československej republiky, Jarovce pripadli Maďarsku. K Československu boli pripojené až 15. októbra 1947. V rokoch 1947 až 1950 administratívne patrili k miestnej správnej komisii v Rusovciach. Dňa 9. augusta 1950 zriadili v Jarovciach miestny národný výbor. Patrili do okresu Bratislava-vidiek. Od 1. januára 1972 sa stali súčasťou Bratislavy.
Kostol sv. Mikuláša
Pôvodom najstarší kostol v petržalskej oblasti stojí v kostolnej záhrade v blízkosti domu smútku v Jarovciach. V ústnom podaní obyvateľov obce sa tradujú dve rôzne verzie jeho založenia. Podľa prvej ho začali v roku 1765 stavať miestni obyvatelia. Dedina neskôr vyhorela a kým bola dostavaná strecha, základy kostola stáli sedem rokov pod holým nebom. Druhá verzia hovorí, že kostol dal postaviť vlastník tejto oblasti, gróf Mikuláš Eszterházy na podnet grófa Zichyho. Ten keď prechádzal dedinou, videl ľudí postávať pred malou kaplnkou na cintoríne. Od ľudí vyzvedel, že to je ich kostol. Gróf Zichy referoval s prekvapením túto skutočnosť grófovi Eszterházymu. Na tento podnet dal gróf Mikuláš Eszterházy postaviť nový kostol, ktorý dostal za patróna svätého Mikuláša. O tom, že na výstavbu kostola prispel i gróf Eszterházy, svedčí aj malá tabuľka s nápisom, zamurovaná na pravej strane hlavnej fasády podvežia. Avšak záznamy, ktoré by dokázali pravdivosť niektorého z týchto dvoch variantov, sa nenašli. Isté je, že tento neskorobarokový farský kostol pochádza z rokov 1763 - 1765.
Kostol bol pôvodne postavený bez veže, ktorú postavili až v roku 1884. Bohužiaľ, nevypínala sa ako výrazná dominanta príliš dlho. Pred koncom druhej svetovej vojny 3. apríla 1945 ju ustupujúce nemecké vojská vyhodili do povetria. Riadna rekonštrukcia kostola sa začala až v roku 1970. Dovtedy sa na ňom robili len drobné opravy. Jednou z najdôležitejších prác bola výstavba novej veže, ktorá trvala dva roky. Do nej potom umiestnili dva zvony (tzv. veľký a umieračik), ktoré sa tu nachádzajú dodnes. V rokoch 1972 - 1974 postavili v kostolnej záhrade dom smútku a drôtené oplotenie nahradil železný plot. Na pamiatku občanom Jaroviec, ktorí padli počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne, bol pri Kostole sv. Mikuláša v roku 1992 vybudovaný pomník. Koncom deväťdesiatych rokov boli na kostole urobené posledné úpravy. Kostol slúži obyvateľom Jaroviec dodnes.
zdroj: http://www.jarovce.sk/
(z tohto zdroja boli taktiež použité texty o histórií a kostole sv. Mikuláša)