O vychýrenej svetoznámej železničnej stanici vo Vrútkach sa toho už drahne narozprávalo, no kúsok opodiaľ východnej výpravne stojí stará, ošarpaná budova kina nesúca tajuplný názov U trpezlivého premietača. Pôvodne sa budova volala Kino 1.máj alebo len Kino Vrútky, no v roku 1978 ju miestni obyvatelia premenovali na počesť tunajšieho premietača Ľudovíta Pretáčatka, ktorý dokázal s kamennou tvárou pretrpieť každý film od začiatku až do konca - a to bez toho, aby čo i len raz pregúľal očami. Medzi obyvateľmi sa povráva, že len jedinkrát podozrievavo podvihol obočie, keď premietali štvorhodinový nemecký náučný dokumentárny snímok o zbere čučoriedok, ktorý mal len jednoho diváka (a aj ten po ôsmich minútach zaspal). Jedného dňa si ale pán Pretáčatko všimol niečo, čo si nedokázal nijako vysvetliť - kinosála, bežne zapáchajúca ako obstarožný a dobre odležaný olomoucký syreček, odrazu začala rozvoniavať po jasmíne, ďalší deň po šalvií a ďalší zase po eukalypte. Po týždni záhadných aróm si pán Pretáčatko povedal, že to musí dôkladne preskúmať. Hľadal miesto, odkiaľ vychádzala tá upokojujúca, mierne mystická vôňa, až sa dostal do technickej miestnosti za plátno, kde našiel za závesom malé zabudnuté dvierka, ktoré si nikdy predtým nevšimol.
Nadýchol sa.. a pomaly vstúpil. Ocitol sa v malej útulnej oranžovej izbietke, kde sa sušili rôzne liečivé bylinky a uprostred miestnosti stál mosadzný samovar, z ktorého stúpala opojná para ako z lokomotívy. Všade okolo boli rozmiestnené malé stolíky, vankúše a lampy, ktoré jemne poblikávali, akoby premietali svetlo z iného sveta. Na jednom zo stolíkov sedela mačka. Ale nie obyčajná mačka - bola to mačka, ktorá mala výraz typického vrútockého revízora - súdiaci a prísny, ale zároveň pokojný a vyrovnaný, ako by bola samotným Budhom, ktorý si odskočil na víkend do Turca. Mačka zdvihla pohľad smerom k očakávanému návštevníkovi a prehovorila:
"Vítam ťa v našej medziplanetárnej čajovni."
Pretáčatko sa preľakol, že počuje rozprávať mačku, ale hneď vzápätí si uvedomil, že videl už aj horšie veci - napríklad tretiu časť filmovej trilógie o prevtelení ducha svätého do radiátora či romantický príbeh o tom, ako sa do seba zaľúbili dva poštové holuby, hoc jeden lietal zásadne iba v utorok a druhý mal alergiu na smer vetra - a tak sa upokojil a počúval mačku ďalej. Tá si elegantne upravila fúziky - presne tak, ako to robia iba mačky, ktoré sa neboja povedať pravdu - a dodala:
"Premietal si dlhé roky. Príbehy cez teba prechádzali ako vlaky cez tunely. A niektoré z tých príbehov sa dostali práve sem. Kino je prastarý organizmus. Nasiaklo dejmi, ktoré sa nikdy nedopovedali. A keď sa príbeh nemá už kde premietnuť, nájde si nový vývod." - kývla náznakom k samovaru.
"Tu sa všetky príbehy ukončujú a začínajú život v novej podobe.
Každý dúšok čaju je jedna scéna, ktorá sa nechcela stratiť."
Pretáčatko prikývol. Všetko dávalo zvláštny, ale uspokojivý zmysel. Ako keď človek jedného dňa pochopí, prečo mal dedko v špajzi tri vrecia cementu, demižón borovičky a potápačské okuliare.
A ako sa kino menilo? Kino postupne upadalo, ako to už býva zvykom v budovách, ktoré sa nevedia rozhodnúť, či chcú zostať kultúrnym stánkom, alebo sa bohapusto preorientovať na sklad lacných plastových saní. Ľudia jednoducho postupne prestali chodiť, a to nie len kvôli slabšiemu programu či spontánnym zmenám filmových žánrov, ktoré začínali nevinne ako historická dráma a končili ako romantický horor o zamilovaných vorvaňoch, ale aj kvôli tomu, že niektoré filmy premietané v posledných rokoch boli až tak priveľmi náročné, že si diváci po ich zhliadnutí museli brať aj niekoľkodňovú regeneračnú dovolenku. Potom to už išlo s kinom dole vodou ako namydlený blesk. Nevyužívané priestory kinosály rokmi slúžili napríklad ako sklad zimných pneumatík, sušiareň papúč folklórnej skupiny Dolnodielničiar či detašované pracovisko katolíckej atómovej elektrárne v Hostoviciach, ale krátkodobo aj ako učebňa pre týždňový železničiarsky rýchlokurz "Ako rozoznať ľavú stranu lokomotívy od pravej", no zväčša však zívali len prázdnotou - avšak, akoby v nich stále niečo žilo. Niečo tiché, jemné.. a voňavé.
Kino síce ukončilo svoju činnosť už dávno, no čajovňa však funguje dodnes. Jej návštevníci tvrdia, že tu cítia zvláštnu, až nostalgicky záhadnú atmosféru - akoby sa všetky nedokončené príbehy, miesto na plátno, premietali do šálok čaju. Takže keď sa najbližšie vo Vrútkach nadýchneš jasmínu, šalvie či eukalyptu, vedz, že niekde v starom kine sa práve premieta scéna, ktorá si nechcela nechať ujsť svoje malé, voňavé finále.
Zadanie: Ak chceš nájsť aj ty voňavé finále, vylúšti nasledovnú hlavolamku a z počiatočných písmen odpovedí na zadané otázky vytvor slovo, ktoré následne zadaj do overovača.
V čajovni medituje večer pri stoloch šesť priateľov (Arnošt, Sergej, Imro, Milan, Lojzo a Ľudovít), ktorí si vychutnávajú svoj obľúbený bylinkový čaj (mätový, medovkový, lipový, anízový, harmančekový a zázvorový) a každý z nich nosí na krku náhrdeľník so svojim obľúbeným vzácnym kameňom (achát, ametyst, muskovit, opál, selenit a zafír) a každý zajedá čajík svojou obľúbenou maškrtou (koláčik, bábovka, perník, laskonka, makovník a tartaletka). Zisti, kto pije aký čaj, aký nosí kameň a na akej maškrte si kto pochutnáva.
Indície:
1. Ľudovít pije lipový čaj.
2. Milan má na krku zafírový náhrdeľník.
3. Lojzo si pochutnáva na koláčiku.
4. Ten, kto pije zázvorový čaj, maškrtí aj bábovku.
5. Ten, kto pije mätový čaj, má achátový náhrdeľník.
6. Arnošt nosí ametystový náhrdeľník.
7. Ten, kto pije medovkový čaj, nenosí náhrdeľník z muskovitu ani selenitu a nemaškrtí tartaletku.
8. Ten, kto pije anízový čaj, nenosí opálový ani zafírový náhrdeľník a nepochutnáva si na makovníku.
9. Imro nosí na krku selenitový náhrdeľník.
10. Sergej si pochutnáva na laskonke.
11. Ten, kto pije harmančekový čaj, nenosí náhrdeľník z opálu ani muskovitu.
12. Ten, čo maškrtí tartaletku, nepije lipový čaj a nenosí ani ametystový ani selenitový náhrdeľník.
13. Osoba, ktorá si pochutnáva na koláčiku, nepije harmančekový čaj.
14. Ten, kto si pochutnáva na perníku, pije harmančekový alebo medovkový čajík.
15. Osoba, ktorá nosí náhrdeľník z muskovitu, nepije lipový čaj a nemaškrtí ani koláčik.
Otázky:
1. Aký čaj si vychutnáva Arnošt?
2. Kto maškrtí perník?
3. Kto pije anízový čaj?
4. Aký náhrdeľník nosí Lojzo?
5. Kto pije mätový čaj?
6. Aký čaj pije Sergej?
Z počiatočných písmen tvojich odpovedí vytvor slovo, ktoré následne zadaj sem do overovača nižšie:
Ku keške: Vzhľadom na občasne zamuglené prostredie dbajte prosím pri odlove na zvýšenú nenápadnosť, nech nám keška dlho vydrží. Ďakujem :)