„Ak vás niekedy v močiaroch zastihne noc, zostaňte na mieste až do úsvitu, aj keby ste museli stáť po pás vo vode a pijavice by vám liezli po nohaviciach. A čo je najdôležitejšie, ak uvidíte v hmle svetielko, nikdy, a tým myslím nikdy, ho nenasledujte.“
— Johan Štrád, sprievodca
Mlhavci sú magické bytosti, o ktorých sa hovorí, že prišli počas konjunkcie sfér. Najčastejšie sa vyskytujú v močiaroch, lesoch alebo v horách a svoju korisť lákajú do pascí pomocou mágie.
Hmla je nepriateľom pocestného. V lese môže človeka zmiasť a nechať zablúdiť, na mori ho môže naviesť priamo na skaly. No takéto nebezpečenstvá nie sú nič v porovnaní s monštrami známymi ako mlhavci, ktorý sa v nej niekedy ukrývajú. Majú žiariace oči a ústa, bystrý sluch a dlhé špicaté prsty s ostrými pazúrmi. Najnebezpečnejší sú kvôli svojej zručnosti v klamaní, podvádzaní a zmätení. Často ani nemusia vôbec útočiť – jednoducho doženú svoju korisť k šialenstvu alebo ju zavedú do bahnitých močiarov a potom trpezlivo počkajú, kým sa v bahnitých vodách utopí.
Rýchlo hustnúci vzduch, ktorý neruší vietor, neomylne signalizuje prítomnosť mlhavca, ktorý sa pripravuje na útok. Magicky vytvorená hmla mu nielen umožňuje zostať neviditeľným, ale slúži aj ako zbraň. Manipuláciou s hmlou môžu mlhavce oddeliť pocestných od seba, skryť chodníky a ohlušiť ich vzájomné volanie. Zároveň môžu vyžarovať bledé svetlo, ktoré používajú na lákanie tých, čo sa v hmle stratili, do roklín, močiarov alebo jaskýň, v ktorých si vytvárajú svoje brlohy. O niektorých mlhavcoch sa dokonca hovorí, že dokážu vytvárať zložité ilúzie, ktoré konkurujú ľudským mágom. Či je to pravda, alebo len jedna z temných legiend, ktoré muži rozprávajú o týchto záhadných príšerách, ostáva neisté.
Ako sa volá čarovný ostrov, známy vysokým výskytom mlhavcov, ktorý sa nachádza nikde a zároveň všade a je prístupný zo Skellige len za určitých podmienok ?
Cez
certitude môžete overiť riešenie svojej kešky.