EJ LÚKA 
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna lúka. Bola to lúka neobyčajná. Bolo na nej okrem trávy samozrejme aj mnoho solitérnych stromov všakovakých. Ale jeden strom tam chýbal. A to voňavá čerešňa, čo lásku sľubovala. EJ lúka bola z toho nesvoja, ba až smutná. Nikto sa na nej nechodil cicmať na Prvého Mája. 
A ostalo by to tak na veky, až sa zjavil švarny šuhaj Lokso. Bol to neobyčajmý šuhaj, typický junák Slovák. Výška 180+, športový typ, hlava bez-chybná, sila ozrutná, nohy až po zem, obľubený nápoj jačmenné smoothie, ...
Doviedol si raz v máji na lúku svoju milú, že ju tu prvý krát pobozká na na takom romantickom mieste - pod čerešňou. No ale takého stromu tu nechyrovať! EJ, zanadával Lokso si írečito, až sa okolité stromy roztriasli.
Stromy trikrát zvolali: "Ty kokso Lokso! Však to je jedno pod akým stromom, hlavne nech kvitne."
Lokso nelenil, prehodil milú cez plece a poďho k najbližšimu mohutnému potentnému ihličnanu. Oprel ju o kmeň vrazí jej bozk a nič. Stromy prevrátili oči a volajú: "Čo ti rozum do gatí padol?! Však botanicky fajn, kvitne aj ihličnan, ale trocha romantiky do toho daj!" Lokso náš sa poobzeral, srkol si na posilnenie chmelové latte z termosky a ...
... malo to už rýchly spád. Milá šťastná, lúka šťastná a Lokso tiež. Však aj lúku po ňom vďaka tomu pomenovali.
No a my sme vám kešku ukryli pod tým ihličnanom. Strom na bozkávanie si už musíte vybrať vy sami. Odporúčame samozrejme v máji
Prajeme všetkým veľa lásky pre všetkých.
P.S. Osoby a dej sú vymyslené a zhoda s realitou je čisto náhodná.