Keška sa nachádza na uvedených súradniciach, ale aby ste ju mohli zaznamenať ako nájdenú, musíte splniť požiadavku:
Musíte mať nájdených 250 kešiek akéhokoľvek typu, s výnimkou Labcache,
v krajinách, ktoré sa celou svojou rozlohou nachádzajú na západnej pologuli.
Štáty cez ktoré prechádza nultý poludník sa nezapočítavajú. Ide o 8 krajín na 3 kontinentoch.
V Európe sú to:
Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Španielsko
v Afrike:
Alžírsko, Mali, Burkina Faso, Togo, Ghana
Antarktída:
Poludník pretína aj územie v Antarktíde (tzv. Zem kráľovnej Maud), kde sa však nenachádzajú žiadne trvalé štáty.
Akceptované sú tieto štáty alebo zámorské územia:
Antigua a Barbuda, Argentina, Aruba, Bahamas, Barbados, Belize, Bolívia, Brazíl, Cabo Verde, Canada, Chile, Colombia, Costa Rica, Cuba, Dominica, Dominican Republic, Ecuador, El Salvador, Gambia, Gibraltar, Greenland, Grenada, Guatemala, Guernsey, Guinea, Guinea-Bissau, Guyana, Haiti, Honduras, Iceland, Ireland, Isle of Man, Jamaica, Jersey, Liberia, Mexico, Morocco, Nicaragua, Panama, Paraguay, Peru, Portugal, Saint Lucia, Saint Vincent and the Grenadines, Sark, Senegal, Suriname, Trinidad and Tobago, United States, Uruguay, Venezuela, Western Sahara
Samotná keška je PET tuba, schovaná pod niečim, čo neprehliadnete.
Ako ste na tom, si môžete skontrolovať v overovači:
Nultý poludník (Greenwichský poludník) je základná zemepisná čiara prechádzajúca
Kráľovskou hvezdárňou v Greenwichi v Londýne. Slúži ako referenčný bod
pre určovanie zemepisnej dĺžky a svetového času (GMT/UTC).
Rozdeľuje Zem na západnú a východnú pologuľu a meria sa od neho 180° na západ a 180° na východ.
Dohodli sa na tom účastníci Medzinárodnej poludníkovej konferencie vo Washingtone 13.10.1884.
Do ustanovenia greenwichského poludníka jednotlivé štáty používali vlastné
nulté poludníky, od ktorých odvodzovali nielen svoj lokálny čas,
ale aj svoje mapy.
Poludník je akákoľvek priamka spájajúca severný a južný pól a určuje
zemepisnú dĺžku. Koncept zemepisnej dĺžky rozvíjali už starogrécki učenci
Eratosthenes z Kyrény (cca. 276 – 195/194 p. n. l.) a Hipparchos z Nikaie (190 – 120 p. n. l.),
ktorí ho použili na množstvo miest na gréckych mapách.
Otcom konzistentného nultého poludníka je grécky geograf Klaudios Ptolemaios (cca. 90 – 168 n. l.), ktorý ho používal vo svojom diele Geografia.
Ptolemaios si vybral za základ „Šťastné ostrovy“ v Atlantickom oceáne
zvyčajne stotožňované s Kanárskymi ostrovmi, hoci podľa jeho máp
sa zhodujú skôr s Kapverdami. Pointou jeho výberu bolo, aby sa ostrovy
nachádzali dostatočne ďaleko od najzápadnejšieho cípu Afriky. V tom čase
sa ešte nepoužívali záporné čísla, preto by nebolo možné zaznamenať polohu na mape.
Ptolemaiov nultý poludník sa používal až do stredoveku, zaznamenávajú ho
napríklad mapy vytlačené v Bologni v roku 1477 či rané glóbusy.
Krištof Kolumbus v roku 1493 prišiel s myšlienkou, že kompas ukazoval
presne na sever niekde vo vodách Atlantiku. V roku 1494 toto jeho tvrdenie
zúročila Tordesillaská zmluva o rozdelení sveta medzi vtedajšie katolícke
námorné veľmoci Španielsko a Portugalsko. Tento poludník sa tiahol
1184 námorných míľ (2193 kilometrov) západne od Kapverd.
V roku 1541 geograf Gerardus Mercator použil na mape nultý poludník
pretínajúci Kanárske ostrovy, neskôr používal nultý poludník prechádzajúci
cez Azory.
V roku 1634 vybral francúzsky kardinál Richelieu ako nultý poludník
líniu pretínajúcu najzápadnejší ostrov Kanárskych ostrovov El Hierro.
Počas nasledujúcich storočí sa vystupňovala snaha spresniť určovanie
zemepisnej dĺžky na mori. Podarilo sa to vďaka hviezdnym mapám vypracovaným
britským kráľovským astronómom Johnom Flamsteedom, ktoré neskôr
medzi verejnosť rozšíril jeho nástupca Edmund Halley, objaviteľ Halleyho kométy.
V 18. storočí väčšina európskych krajín používala ako nultý poludník
priamku prechádzajúcu ich hlavným mestom. Francúzsko tak používalo
Parížsky poludník, Prusko Berlínsky poludník, Dánsko Kodanský poludník
a Británia Greenwichský poludník.
Medzinárodnej poludníkovej konferencie 13. 10. 1884 vo Washingtone sa zúčastnilo
41 delegátov z 25 krajín sveta vrátane Rakúsko-Uhorska.
Za prijatie Greenwichského poludníka ako nultého poludníka hlasovalo 22 krajín,
proti bola iba Dominikánska republika. Francúzsko a Brazília sa hlasovania zdržali.
Francúzsko však tvrdohlavo odmietalo prijať za svoj nultý poludník
prechádzajúci Londýnom a až do roku 1911 ďalej používalo nultý poludník
pretínajúci Paríž. Dokonca aj po prijatí Greenwichského poludníka
za nultý ho odmietalo označovať jeho oficiálnym názvom a namiesto toho používalo
označenie „Parížsky čas oneskorený o deväť minút a 21 sekúnd“. To sa zmenilo
až v roku 1978, keď ho nahradil názov „Koordinovaný svetový čas (UTC)“.
Poludník pretínajúci hvezdáreň v Greenwichi však už v súčasnosti nie je skutočným používaným nultým poludníkom, ten leží približne 102 metrov západne od neho.
Dôvodom posunu poludníka bol nástup GPS a vývoj vedy a techniky.
Technologickému vývoju neuniklo ani symbolické zobrazenie pôvodného nultého poludníka.
Najskôr ho znázorňoval bronzový pás, neskôr pás nehrdzavejúcej ocele,
a od 19. decembra 1999 je jeho symbolom výkonný zelený laser vysielaný z observatória.