Fluviálny sediment vo Váhu
Váh so svojou dĺžkou niečo málo cez 400 km je najdlhšou riekou na Slovensku. Tečie od Tatier smerom na západ k Žiline. Tu sa stáča na juh a pri Komárne sa vlieva do Dunaja. Jeho dno a brehy tvorí riečny, odborne nazývaný fluviálny, sediment. Na úvodných súradniciach sa nachádza dolný úsek Váhu a ľahko dostupná kamenistá pláž, kde sa naň môžeme pozrieť zblízka. Na tomto mieste sa nachádza pestrá zmes hornín, ktorá sa sem dostala z pohorí, cez ktoré Váh preteká. Nájdeme tu napríklad žulu z Tatier, vápence a dolomity z Fatry ale i pieskovec, kremeň či bridlicu (svor). Pláž je dlhá zhruba 200 metrov a široká asi 10 - 15 metrov, takže na geologickú ukážku tohto sedimentu je ideálna. Na tomto úseku už Váh prekonal desiatky kilometrov, takže voda mala dosť času na opracovanie hornín.
Na hornom toku má Váh charakter rýchlej horskej až podhorskej rieky. Pri prechode cez Veľkú a Malú Fatru vytvoril Váh prielomové doliny s úzkou nivou a dolinovými až zaklesnutými meandrami. V Liptovskej a Turčianskej kotline a na strednom toku aj v Považskom podolí mala rieka charakter migrujúceho toku s viacerými ramenami, štrkovými ostrovmi a sihoťami (štrkové ostrovy porastené vegetáciou). Relatívne vysokú energiu si Váh udržiaval aj na dolnom toku, hoci na Podunajskej nížine mal už charakter typického meandrujúceho toku s veľkými zákrutami, ale s jednotným hlavným korytom a s pomerne širokou riečnou nivou.
Celý tok rieky a miesta, cez ktoré rieka preteká, majú vplyv na vzhľad a zloženie fluviálneho sedimentu. Čím dlhšie rieka tečie, tým viac času má voda na zaoblenie hrán jednotlivých hornín a aj ich zmenšenie. Riečnu eróziu spôsobujú trvalé vodné toky a delí sa na tri procesy: dnová erózia, brehová erózia a povodňová erózia. Podľa charakteru činnosti sa delí na hĺbkovú (vodný tok prehlbuje koryto rieky) a bočnú (vodný tok rozširuje koryto rieky). Veľkosť riečnej erózie závisí od eróznej schopnosti rieky, hydraulických vlastností, množstva plavenín a splavenín a od odolnosti brehov a dna koryta. Erodujúci vodný tok má dva koncové body: vrchný (pri prameni rieky, ku ktorej speje proti toku spätná erózia) a spodný (erózna báza).
Medzi fluviálne procesy patrí vodná (riečna) erózia, transport a sedimentácia splavenín, ktoré utvárajú riečne koryto. Vodná erózia je proces rozrušovania zemského povrchu vodou, pri ktorom sú vyplavované mechanické častice a ľahko rozpustné látky vo forme roztokov. Transport splavenín je ovplyvnení aj silou vodného toku. Na hornom toku riek, kde je značný spád, dochádza k intenzívnemu zahlbovaniu a vzniku koryta tvaru písmena V, čo je evidentné najmä v horských oblastiach. Na dolnom toku je vplyv erózie slabší. Nenachádzajú sa tu veľké balvany ale skôr menšie kamene a okruhliaky. Tak isto je tu väčší podiel štrku a piesku. Viditeľný je tu vplyv erózie na obrusovanie a zaobľovanie sedimentu. V dobe povodní môže dôjsť k obrovskému transportu splavenín v závislosti od množstva a rýchlosti vody. K sedimentácií častíc dochádza pri poklesu rýchlosti prúdenia a teda aj unášajúcej sile vodného toku. Na zníženie rýchlosti môže mať vplyv aj vyliatie vody z koryta pri povodniach ale aj nadmerné zaťaženie vodného toku splaveninami.
Tento sediment môže spevnený alebo nespevnený. Jeho zrnitosť je rôzna od jemného prachu, ílu, cez piesok a štrk, až po veľké bloky kameňa premiestnené počas veľkých záplav. V smere toku sa zmenšuje veľkosť zŕn a rastie stupeň zaokrúhlenia. Celková hrúbka nivných sedimentov hlavných tokov nie je rovnaká a pohybuje sa od 1,5 – 3 m, max. 4,5 m. Ukážka fluviálného sedimentu priamo z tejto pláže je na obrázku nižšie.
Pre úspešné zalogovanie odpovedzte na otázky nižšie:
1. Porovnajte sediment pri brehu a zhruba 5-7 metrov od brehu Váhu. Zamerajte sa na jeho veľkosť, vzhľad a farbu.
2. Pri celkovom pohľade na pláž určite priemernú veľkosť okruhliakov. Pozorujte farbu hornín, vymenujte aspoň dve prevládajúce farby.
3. Pri bližšom pohľade na pláž určite, či tu prevláda zastúpenie žuly alebo hornín s kremennou žilou (viď obrázok vyššie). Porovnajte tiež, ktorá z týchto dvoch hornín má väčší priemer okruhliakov.
Ako dôkaz o návšteve pripojte k logu fotku z úvodných súradníc s Váhom a plážou v pozadí - viď vzorové foto nižšie, na ktorej bude vidno vás alebo váš nick - napísaný na papieri, na ruke, xwg alebo inom osobnom predmete.
Odpovede posielajte prosím do správy.
Praktické informácie na záver:
Prístup k EC je možný viacerými spôsobmi. Auto by malo byť možné odparkovať na parkovisku uvedenom vo WP. Autá s vyšším podvozkom to môžu potiahnuť až ku keške. Cesta od hrádze dole ku keške je poľná, dosť vyjazdená aj od ťažkej techniky. Bicyklom je možný prístup po hrádzi, z ktorej treba zísť na vyznačenom WP k Váhu. Kešku je možné odloviť aj počas splavu na Váhu. Na mieste sa nachádza dosť miesta na vylodenie. Posledný júnový víkend sa neďaleko EC koná každoročná akcia s ukážkou vojenskej techniky, kedy môže byť prístup veľmi obmedzený.
Zdroje:
https://sk.wikipedia.org/wiki/V%C3%A1h
https://vedanadosah.cvtisr.sk/priroda/krajina-vytvorena-vahom/
https://sk.wikipedia.org/wiki/Fluvi%C3%A1lny_sediment
https://beliana.sav.sk/heslo/erozia
https://app.geology.sk/gm50/
https://sk.wikipedia.org/wiki/Er%C3%B3zia
https://web.natur.cuni.cz/~langhamr/lectures/hydro/pdf/Kliment_Fluvialni_procesy_2009.pdf
Zdroje obrázkov: geologická mapa a vlastný archív