Kalvária v Trnave
V Trnave boli postupne až 3 kalvárie. Prvá kalvária pochádzala až zo 17. storočia. Bola postavená niekde v miestach Streleckej alebo Dolnopotočnej ulice a išlo o vôbec prvú kalváriu v Uhorskom kráľovstve.

Podľa vzoru Kalvárskej cesty jezuitu Karla Musarta z roku 1639, vedúcej z Viedne k Svätému hrobu v neďalekej dedinke Hernals, vznikol v Trnave súbor siedmich zastavení, či už v podobe stĺpov, alebo kaplniek, lemujúcich cestu z Trnavy do neďalekej, mestu patriacej dediny Modranka, „...abi pobožní Werící z Mesta tam putowať mohli k Rozgímáňú Umučená Krista Pána." Ako v Rakúsku, tak aj tu sa končila pri Božom hrobe. Vyše sto rokov sa o ňu i o modranský kostol starali trnavskí pavlíni, neskôr kanonici kapituly. Po odchode arcibiskupstva z mesta Kalvária postupne pustla a v 19. storočí zanikla. Z tejto kalvárie sa zachovalo len jedno zastavenie – súsošie Ježiša Krista, ktorý sa modli na olivovej hore. Pod ním sú modliaci sa učeníci. Toto zastavenie nájdeme teraz na začiatku súčasnej krížovej cesty.
V roku 1732 vznikla 2. kalvária, ktorú dal vybudovať ostrihomský kanonik Juraj Schmidt, čím v Trnave istý čas existovali netradične dve kalvárie naraz. No aj táto časom, nevedno prečo, zanikla. Z tejto krížovej cesty zostalo návršie Golgota s Ukrižovaným Kristom, doplnený sochami Panny Márie, Márie Magdalény a sv. Jána a štyroch anjelov.
Z iniciatívy mešťana Jozefa Müllera však na jej mieste v roku 1900 vznikla nová, v poradí už 3. Trnavská kalvária, ktorú okrem centrálnej skupiny Ukrižovania dopĺňa štrnásť kaplniek zastavení Krížovej cesty od architekta Jozefa Kadleca. Kovové polychrómované reliéfne výjavy v kaplnkách, ale tiež odlievané sochy Golgoty môžu pochádzať z dielne známej trnavskej lejárskej firmy bratov Fisherovcov. Súsošie Golgoty sa na kalváriu vrátilo po piatich rokoch reštaurovania v roku 2021.

Kalvária sa nachádza vedľa starého cintorína, z ktorého ostalo pomerne málo. V prvom rade vysoký biely stĺp s postavou muža, ktorý znázorňuje svätého Vendelína, ale stojí dnes, trochu nepatrične, na kraji parku pri kalvárii. Práve tu sa až do druhej polovice 20. storočia nachádzala hlavná vstupná brána do mestského cintorína a svätý Vendelín spolu so svätým Severínom, ktorého socha sa na tomto mieste nezachovala, dotvárali jej slávnostný charakter. Po stranách bočnej brány stáli sochy sv. Petra a sv. Hieronyma, ktoré boli po zrušení cintorína v druhej polovici 20. storočia premiestnené ku Kostolu sv. Mikuláša.
Ďalej sa nám z cintorína zachovali len 4 hroby – hrob Martina Branislava a Márie Tamaškovič, hrob Nádenicseka Domonkosa, hrob Márie Vašinovej a Františka Vašinu, a nakoniec hrob Františka Richarda Osvalda. Cintorín je od 16. mája 2016 národnou kultúrnou pamiatkou.
Ku keške:
Pozývam vás na krátku prechádzku po tomto parku kúsok od centra mesta, finál je samozrejme taktiež neďaleko.
Stage 1 – Golgota
Ústredné súsošie celej kalvárie, skladá sa z piatich pilierov, z toho troch krížov a dvoch sôch. Golgota je umiestnená je na vyvýšenine na konci parku, neďaleko nej sa nachádza aj chránená lipa malolistá.
Na kruhovom plote sa nachádza čierna tabuľka venovaná Zdenke Schelingovej. Počet slov v prvom riadku je hodnota A.
Stage 2 – Hrob rodiny Tamaškovič
Martin Branislav Tamaškovič bol slovenský vlastenec, národnokultúrny pracovník, mecén a spoluzakladateľ Matice Slovenskej.
Narodil sa v Dechticiach dňa 20. októbra 1803 do rodiny mlynárov, no po desaťročnom vandrovaní po strednej Európe sa vrátil ako uvedomelý Slovák a národovec. Usadil sa v Trnave, kde si v roku 1832 otvoril vlastný hostinec a o tri roky neskôr ho mestský magistrát prijal za mešťana. Jeho podnik sa stal sídlom slovenského národného života v Trnave. Popri hostinci takisto zriadil aj verejnú čitáreň.
Stal sa členom spolku Tatrín, bol obdivovateľom básnika Jána Hollého, taktiež sa presadzoval vo výbore Spolku sv. Vojtecha.
Zomrel 20. februára roku 1872. Jeho hrob obnovila v roku 1943 Slovenská Liga v Trnave.
Doplň číselný údaj z pravej polovice textu na pomníku: "...Mária Tamaškovič, rodená Dobša, zesnula B-ho marca 1874..."
Stage 3 – Hrob rodiny Vašinových
Tu sú pochovaní František Vašina (1848 – 1933) a Mária Vašinová rod. Taligová (1871 – 1930). František bol murárskym majstrom a na súčasnej ulici Andreja Žarnova vlastnil dom, v ktorom predával zmiešaný tovar.
Posledná číslica druhého roku na hrobe je tvoja hodnota C.
Stage 4 – Vendelín
Socha má už viac ako 250 rokov, viackrát zmenila polohu v rámci parku a cintorína. Svätý Vendelín je patrónom pastierov, roľníkov a sedliakov.
Tretia číslica roku na podstavci je hodnota D.
Stage 5 – Nádenicsek Domonkos
Menej známa osobnosť trnavských dejín, bol to lekár a pôrodník celonárodného významu.
Prvá zmienka o jeho lekárskej činnosti je z roku 1839, následne bol v rokoch 1852 a 1860 uvedený ako mestský lekár Trnavy (Dominicus Nadenicsek, Medicinae Doctor, Artis Obstetriciae Magister, L. R. C. Tyrn. Physicus.). V roku 1861 bol uvedený medzi hlavnými lekármi Bratislavskej župy spolu s Jánom Gerleym, no o tri roky neskôr sa už uvádza ako bývalý hlavný lekár. Pravdepodobne sa teda vrátil späť pôsobiť do Trnavy.
V rovnakom roku 1864 sa stal členom Kráľovskej uhorskej spoločnosti prírodných vied, kde sa uvádza ako mestský lekár v Nagyszombate (Trnave). Posledná dohľadateľná zmienka o ňom je opäť z Kráľovskej spoločnosti, kde je v roku 1871 stále uvádzaný ako člen. Podieľal sa v rokoch 1862 – 1864 aj na skúmaní pozostatkov troch košických mučeníkov, kde boli prizvaní doktori Arányi Lajos, Massay István a Nadenicsek Domonkos.
Okolnosti jeho narodenia a smrti mi nie sú známe, rovnako ako ani príbuzní.
Priamo pod veľkým tmavým nápisom Nádenicsek Domonkos sa nachádza jediné maďarské slovo, počet písmen v ňom je hodnota E.
Stage 6 – František Richard Osvald
Bol to slovenský kultúrny pracovník, vydavateľ, redaktor, publicista a kňaz.
Narodil sa 3. októbra 1845 v Hodruši-Hámroch. Vyštudoval teológiu a v roku 1869 bol vysvätený za rímskokatolíckeho kňaza, od roku 1919 bol aj generálnym vikárom v Trnave. Taktiež spoluzakladateľ Spolku sv. Vojtecha a neskôr aj jeho správou a predsedom, potom predsedom Muzeálnej slovenskej spoločnosti i Matice Slovenskej, a napokon pôsobil aj ako senátor Národného zhromaždenia za SĽS.
K 100. výročiu založenia Slovenského učeného tovarišstva zostavil tretie zväzky almanachu Tovarišstvo a od SSV bol poverený revíziou slovenského prekladu Biblie. Okrem iného bol filológom, zaoberal sa historickou gramatikou a slovenskými nárečiami, prekladal aj literatúru z maďarčiny a nemčiny.
Zomrel 14. apríla 1926 v Trnave.
Prvá číslica na hrobe je tvoja hodnota F.
Finál:
Teraz už len stačí dosadiť čísla do nasledovného vzorca a ísť na finál:
N 48° 23.(C + 1)(D – A)(E – 2)
E 017° 34.(B – 4)(F – 1)(F + C)
Happy caching!