Deduško Večerníček a hviezdy rozprávok
Kdesi vysoko nad svetom, tam, kde sa deň pomaly lúči so slniečkom, býval malý, usmievavý deduško menom Večerníček. Každý večer si nasadil svoju čiapku, vzal zlatú lucerničku a vyšiel na najvyšší kopec nad krajinou. Keď sa zotmelo, otvoril svoju veľkú čarovnú truhličku. V nej mal ukryté tisíce malých svetielok. Jedno po druhom ich vyberal a zapaľoval na tmavej oblohe. „Tak, deti, je čas na rozprávky,“ zašepkal vždy s úsmevom. A každá zapálená hviezda ukrývala jednu rozprávku. V jednej bývala princezná v zlatom zámku, v druhej statočný rytier, v tretej veselý škriatok a v ďalšej malý zajko, ktorý sa nebál ani veľkého lesa.
Niektoré hviezdy žiarili jasne ako slniečko, iné jemne blikali, akoby deťom potichučky rozprávali svoje príbehy. Keď bola obloha plná hviezd, deduško Večerníček sa spokojne posadil na svoj obláčik a pozrel dolu na svet. Vedel totiž, že za každým detským oknom sa práve začína malá cesta do krajiny fantázie.
A vraj, ak sa večer zahľadíš na oblohu a jedna hviezdička na teba zvláštne žmurkne, je to znamenie, že práve pre teba Deduško Večerníček zapálil rozprávku. Potom zavrel svoju čarovnú truhličku, zašepkal: „Dobrú noc, deti. Nech sa vám snívajú krásne príbehy.“
A posledná hviezdička na nebi zažiarila o trochu jasnejšie, viete kde sa rozžiarila?
Zahraj si Adventure LAB Večerníčková #02 a zistíš to...
