Druhú októbrovú nedeľu slávime Deň starých rodičov, premýšľame o ich vplyve na naše životy a spomíname na spoločné zážitky a tajomstvá.
Kedysi babka nechodila do roboty. Starala sa o dom, záhradu a domáce zvieratá. Okrem toho varila, prala, štrikovala, háčkovala … stále bolo čo robiť. Školáci chodili k babke na prázdniny, ale tí menší často aj v pracovné dni “na varovku”. Dni u babky uplynuli veľmi rýchlo. Bolo treba nakŕmiť všetkých hladošov na dvore, od králikov, sliepok, kačiek, husí až po prasiatka. Aj holuby z holubníka zleteli a snažili sa uchmatnúť si nejaké sústo. Bol to zážitok stáť v strede toho zverinca a deliť im jedlo. Raz vás kačka za gate poťahala inokedy sa vám sliepka pustila do šnúrok na topánkach. Potom sa išlo na záhradu pozberať niečo k obedu, vytrhať nejakú tú burinu, ale aj ochutnať, ktoré ovocie je už zrelé. Ak boli na zemi popadané ringlóty, tak bola hostina, že nám až po brade tieklo. Aby sa mohol obed variť bolo treba nakálať triesky a zakúriť v sporáku. Dedko nachystal takú menšiu sekerku, lebo že tú jeho len tak hockto nedvihne. Že nie … bola ťažká a ostrá, ale chlapi neplačú a babke ani muk. Ranu si treba očurať a on zatiaľ šiel pre masť. Priniesol bravčovú. Pomohla. Taká istá bola aj na chlebe s cibuľou, ktorý som dostal do jednej ruky a do druhej som dostal lieskovicu, ak by si náhodou gunár začal vyskakovať a išiel som pásť husi. Najviac sa im páčilo pri potoku a mne tiež. Babkine gumáky mi boli síce trošku veľké, ale aspoň sa z nich ľahšie vylievala voda. Presvedčiť gunára, že je už čas ísť domov bolo najťažšie, keď sa napriamil pozerali sme sa z očí do očí, ale nakoniec si vždy spomenul na cestu domov a husi šli za ním. Podvečer bývali na priedomí dva debatné hlúčiky. Ja som sa snažil pridať ku chlapom, ale keď prišlo do reči niečo “čo nebolo pre decká”, poslali ma do krčmy pre pivo. Niekedy musel dedko na nočnú. Aby som sa nebál mohol som spať v kuchynke na válande. Báť som sa nebál, ale keď prišli ďalšie babky “drápat perí” spať sa nedalo. Šušotali si strašidelné historky o čiernych mačkách a bosorkách, kto a kde ich stretol a čo sa mu stalo …
Ráno vyšlo slnko a začal ďalší deň. Dali sme si s dedkom “hemendeks” a išli kŕmiť hladošov.
Slávime Deň starých rodičov, spomíname a ĎAKUJEME !
Tento milý text som našiel kdesi na internetových stránkach. Mnohí sa v ňom nájdeme. Mnohí máme množstvo iných spomienok na svojich starých rodičov.
Ak sa budete v druhú októbrovú nedeľu nudiť, alebo sa vyberiete týmto smerom za keškami, či iným dobrodružstvom, zastavte sa na chvíľu do parku pospomínať a pozdraviť dedka.