NCHdnv - Slovanske hradiska nad Devinskou
Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions
in our disclaimer.
SK: Keska patri k miniserii Nepovsimnute criepky historie Devinskej Novej Vsi. Venovana je pamiatke na Slovanske hradiska, po ktorych dnes uz zial nezostalo takmer nic.
V casoch davno minulych ked Devinska Nova Ves ako sucast Velkomoravskej rise nutne potrebovala opevnenu obranu, vznikli na upati Devinskej Kobyly na svahoch klesajucich k Morave dve hradiska.
Prve hradicko stalo na Skale (v literature sa uvadza aj ako ,,Nad Lomom“) na malej prirodnej plosine. Valy tejto fortifikacie dosahuju vysky 2 m. Juhozapadna cast hradiska bola uz davnejsie znicena kamenolomom; prave v tychto miestach bol svah najstrmsi. Dodnes viditelne prerusenie nasypu v severozapadnej stene a obojstranne zatocenie valu dovnutra viedlo moravskeho badatela I. L. Cervinku k zaveru, ze prave tadailto sa vstupovalo do pevnosti mohutnou branou s bocnymi drevenymi vezami. Konstrukcia valu zodpovedala vtedajsej technologii:
Zakladom opevnenia bol vonkajsi mur z vacsich kamenov ukladanych na seba bez pouzitia malty, siroky pri zemi 150cm. Celo podopierala zvnutra drevena konstrukcia z tramov a gulatiny s dlzkou az 4 m, hrubej 10-20 cm.
Priestor medzi vrstvami dreva vyplnali zlomky kamena a zemina. Skalnaty vybezok, na ktorom hradisko stalo, bol z troch stran chraneny strmym svahom. Z najpristupnejsieho smeru, od vychodu, zrejme pred valom vybudovali aj priekopu; teren je vsak v tychto miestach tazbou piesku zniceny. Kratkodobym vyskumom roku 1992 sa zistilo, ze opevnenie bolo budovane v dvoch fazach.
Tesne pri vnutornej stene valu stali pribytky. Archeologovia preskumali jednopriestorovu zrubovu stavbu rozmerov 380x570 cm s dvoma kupolovitymi hlinenymi pecami. Dlazku obydlia tvorila len udupana hlina. Predmetov materialnej kultury sa naslo na pode hradiska len malo: fragmenty keramiky z hrncovitych nadob, cast hlineneho pekaca, praslen ako doklad textilnej vyroby a kamenne zarnovy z rucneho mlynu. Zelezne artefakty boli dolozene sekerovitou hrivnou, nozikom a britvou, ktore su vsak zrejme mladsieho povodu.
Necelych 150 m vychodne na Pieskovci (v literature aj ako ,,Na pieskoch“ alebo Sandberg) stalo druhe hradisko. Exploataciou piesku ho vsak v nedavnej minulosti znicili. Opvevnenie tvorilo mohutny, viac ako 2 m vysoky nasyp ladvinoviteho tvaru, z juhu a juhovychodu zosilneny priekopou. Val pozostaval z drevenej konstrukcie. Tramy 10 cm hrube, polozene napriec, mali dlzku 300-400 cm. Dalsie hrube tramy boli z exterieru podoprete kolmi. Na stavbu pouzili Slovania predovsetkym dubove kmene. Vonkajsiu sikmu stenu, zachytavajucu hlavny napor utocnikov, vystavali z lomovych kamenov spajanych bez pouzitia malty. Val, v zakladni dosahujuci sirku 500 cm, sa k vrcholu zuzil na 300 cm. Povodne dosahoval vysku minimalne 250 cm a do vnutra sa vchadzalo zrejme od vychodu. Na hradbe stala ochodza siroka 1 m. Stopy po pribytkoch, pripadne ine doklady osidlenia s vynimkou crepov sa nepodarilo zistit.
Z hradisk Slovania kontrolovali dianie na Moravskom poli i v mieste sutoku Moravy a Dunaja. Vybudovali ich rovnakym sposobom a zda sa, ze zanikli sucasne po velkom poziari; stopy silneho ohna mozno v zemi dodnes vidiet. Snad prave tieto pevnosti mal na mysli nemecky kronikar, ked roku 869 zapisal do letopisu spravu o neuspesnom pokuse Karola Velkeho dobyt ,,nevyslovnu pevnost Rastislava“ (t.j. Devin), pricom vypalil vsetky okolite opvevnenia.
Additional Hints
()
[SK]: cbq ryrxgevpxlz fgycbz
[EN]: haqre gur ryrpgevp cbyr