Skrýša zameraná na spoznanie histórie kostolov v Spišskej Belej.

Kešu skrývajte dobre, aby nejaký okoloidúci nemal podozrenie. Ďakujem.

Ikonka MultiCache vás zavedie ku Stage 1

História

Rímskokatolícky kostol

Spišská Belá, mestečko pod Vysokými Tatrami si napriek mnohým prestavbám v posledných desaťročiach zachováva stredoveký charakter pôdorysu. Z neho možno usúdiť, že Spišská Belá sa nevyvíjala od svojho počiatku ako mesto a vôbec sa nedá hovoriť o plánovanom mestskom celku. Pôvodné obyvateľstvo slovanského pôvodu sa usadzovalo okolo potoka, kde nachádzalo dostatok obživy. Prvá zmienka o plebánii je z roku 1092. Prvým kostolom, o ktorom sa dozvedáme z kroniky, bol kostol sv. Valentína, ktorý stál už roku 1208, teda ešte pred tatárskym vpádom. Stál pri potoku a jeho situovanie svedčí o staršom pôvode ako sú stavebné začiatky novšieho, dodnes zachovalého kostola sv. Antona Pustovníka. Z kanonickej vizitácie (1674) sa dozvedáme, že kostolík sv. Valentína bol murovaný. Zhorel v roku 1707. Rímsko-katolícky kostol sv. Antona Pustovníka sa začal budovať na návrší, podobne ako všetky kostoly na Spiši po polovici 13. storočia. Plynulo to z ponaučenia, ktoré pôvodné no i prisťahované obyvateľstvo získalo po tatárskych vpádoch (1241-1242). Kostol na kopci fungoval ako malá pevnôstka. Kostol sv. Antona Pustovníka začínajú budovať noví osadníci, a prvá stavebná fáza sa viaže k 60-tym rokom 13.st..Uhorský kráľ Štefan V. im v roku 1271 udelil výsadnú listinu potvrdzujúcu privilégiá nemeckých hostés. Z tohto obdobia pochádzajú zachované obvodové múry lode, triumfálny oblúk so štvorcovým presbytériom a západný portál. Presbytérium je zaklenuté krížovou klenbou s ťažkými hranolovitými rebrami, len na hranách trochu skosenými, čo dokazuje príslušnosť k cisterciánsko- burgundskému slohu, ktorý sa vtedy rozšíril aj na naše územie. K prvej stavebnej fáze patrí aj západný, stupňovito usporiadaný portál s okrúhlymi vloženými stĺpikmi. Hlavice tvoria jeden súvislý pás, pričom pravá strana je zdobená reliéfnym ornamentom viničových listov. Portál patrí do skupiny neskorománskych portálov. K ďalšej úprave kostola došlo v 14. st. pod vplyvom hospodárskej prosperity mestečka. Presbytérium bolo rozšírené do dnešnej podoby, získalo polygonálny uzáver s piatimi stranami osemuholníka. Kamenné rebrá klenieb majú pretiahnutejší profil, sú žliabkované s úzkou strednou plôškou. V exteriéri zachytávajú ťarchu klenieb štyri murované oporné piliere. Štíhle gotické okná sú zahrotené lomeným oblúkom, východné aj so zachovalou lalokovitou kružbou. Na severnej stene presbytéria sa nachádza fragment nástennej maľby znázorňujúci pravdepodobne postavu sv. Antona Pustovníka, ktorú datujeme podobne ako dostavbu presbytéria do 14.st. Na severnej stene presbytéria je situované gotické kamenné pastofórium. Priestor s kovanou mriežkou má podobu románskych ústupkových portálov, pastofórium je ukončené stupňovito, v strede je umiestnená schématicky reliéfna postava trpiaceho Krista- Vir dolorum. Celá architektúra pastofória je polychrómovaná červenou a modrou farbou. Nasledujúca stavebná činnosť na kostole pokračuje až v súvislosti s hromadnou rekonštrukciou, ktorá prebiehala na Spiši po husitských vojnách v prvej polovici 15.st. V tejto stavebnej etape bola loď kostola zaklenutá na dva stĺpy, čím opticky vzniklo dvojlodie podľa vzoru juhočeských dvojloďových kostolov. Klenba je jednoduchá krížová, len v priestore východnej časti obkročná. Svorníky v krížení majú ornamentálnu a figuratívnu výzdobu v podobe baránka, ružice, hviezdy, kríža. Na severnej strane hlavnej lode bola dobudovaná akási bočná loď- kaplnka zasvätená sv. Valentínovi. Je zaklenutá štyrmi poľami krížovej klenby a má štyri okná polkruhovitého uzáveru. Tiaž klenieb nesie v exteriéri mohutný oporný systém v tvare hrubých pilierov. Dominantou celej stavby je nesporne veža kostola, ktorá v priebehu vekov zmenila svoj vzhľad niekoľkokrát, naposledy v roku 1832, keď získala pseudogotický výraz. Nielen architektúra kostola je obdivuhodným dokladom zručnosti našich predkov, rovnako aj mobiliár kostola tvoria umelecky a historicky vzácne artefakty. Dnes je kostol zariadený pseogotckými oltármi, ktoré nahradili pôvodne gotický mobiliár- 8 gotických krídlových oltárov. Zachovali sa aj patronátne lavice umiestnené v prvej časti pôvodného štvorcového presbytéria zo 16. storočia. Z bohatej sochársko-maliarskej výzdoby kostola sa zachovalo len niekoľko plastík, medzi inými aj Madona s dieťaťom (posledné desaťročie 15.st.), ktorá je umiestnená v presbytériu a pochádza z oltára P.Márie. V 20. st.bola nevhodne reštaurovaná a dnes dotvára jej výraz len drevený povrch bez polychrómie. Na hlavnom pseudogotickom oltári sú dnes umiestnené dve neskorogotické plastiky sv.Mikuláša a sv. Antona Pustovníka. Plastiky sú všetkými slohovými znakmi navzájom späté, preto tu môžeme konštatovať vplyv levočskej dielne obdobia okolo roku 1500. Plastika Ukrižovaného Krista (druhá pol. 14.st.), umiestnená na tráme triumfálneho oblúka je pre svoje umelecko-historické hodnoty jedným z najvýznamnejších diel. Tento Kristus patrí medzi tzv. tiché typy ukrižovaných, kríž má tvar Lignum vitae- Stromu života, ramená kríža boli ukončené okrúhlymi astrálnymi symbolmi štyroch evanjelistov, z ktorých sa zachoval len orol- symbol evanjelistu sv. Jána vo vrchole kríža.. Zvláštnosťou sú pohyblivé ruky Krista, ktorý sa počas obradov Veľkej noci ukladal do Božieho hrobu, pričom sa ruky spustili vedľa tela. Súčasťou interiéru kostola je bronzová krstiteľnica, ktorá patrí do veľkého súboru (21) krstiteľníc na Spiši, ktoré pochádzajú zo známej stredovekej zvonolejárskej dielne v Spišskej Novej Vsi. Belianska sa skladá z dvoch častí, pričom medený vrchnák cibóriového tvaru je zo 17. storočia. Neodmysliteľnou súčasťou interiéru kostola je organová skriňa, ktorá pochádza z dielne významného rezbára Pavla Grossa zo Spišskej Soboty zo 17.st..Organ bol v polovici 18.st. doplnený polychrómovanou drevorezbou. Chrámový interiér bol zbarokoizovaný v 18.st., no neskoršie zásahy prekryli aj tieto slohotvorné snahy. Na stenách hlavnej lode boli zrealizované nástenné maľby spišským maliarom Jozefom Hanulom.

Gréckokatolícky kostol

V roku 1996 rozostaval Mons. Sergej Kovč Chrám sv. Cyrila a Metoda v meste Spišská Belá. Dokončenia a posvätenia tohto chrámu sa už nedožil. V Spišskej Belej žije oficiálne 75 gréckokatolíkov, ktorí sú zväčša prisťahovaní z okolitých dedín ako Osturňa či Ihľany. Sergej Kovč videl potrebu vlastného chrámu pre týchto veriacich, ktorí dosiaľ navštevovali rímskokatolícky chrám a bohoslužby. Myšlienka sa dala na papier a v roku 1996 sa položili základy chrámu, ktorého hlavným projektantom je Ing. arch. František Jesenko. Chrám je umiestnený v priamej väzbe na mestské centrum, od ktorého je oddelený miestnym regulovaným potokom. Objekt je umiestnený tak, že hlavný vstup do chrámu je z pešej komunikácie spájajúcej centrum mesta s priľahlou rodinnou zástavbou. Z vyvýšeného pohľadu tvorí ozajstnú dominantu centra mesta. Chrám je orientovaný v smere východ – západ súbežne s miestnou komunikáciou. Výška chrámu je 10 metrov. Strecha na chráme s centrálnou kupolou a samostatne stojacou vežou má zvláštny oblúkový charakter a krytina je modrej farby. Fasáda chrámu je svetložltá s tmavšími odtieňmi žltej farby, zvýrazňujúcej pre chrám typické oblúky. Je to jednoloďová stavba dimenzovaná na 295 veriacich. K obdĺžniku hlavnej lode sa pripája polkruhová svätyňa. Vzhľadom na blízkosť potoka je objekt postavený na pilótach. Stavba sa financovala zo zbierok, z darov veriacich a z príspevkov zo zahraničných nadácií. Chrám v súčasnosti ešte nie je dokončený, ale 26. decembra 2006 vladyka Mons. Ján Babjak otvoril tento liturgický priestor na slávenie Eucharistie. „Začínam nestarnúcimi slovami Sláva Isusu Christu, ktoré do tejto zalesnenej krajiny Slovenska priniesli drevorubači, keď sa prežehnali a vzájomne pozdravili. Ich pozdrav ako echo znie do dnešného dňa. Pozrime sa späť do histórie. Smutne a temno bolo pred viac ako 690 rokmi v tejto krajine, zarastenej ihličnatými stromami bez ciest. Iba divá zver sa preháňala lesom a vtáctvo po stromoch. Zdalo sa, že už nikdy nezasvieti slnko na korene zarastené machom. No predsa prišiel čas, keď Boh poslal do opusteného kraja svojich verných Bohu, svalnatých drevorubačov, aby preriedili lesy a vybudovali cesty. Boli to ľudia silnej viery, ktorí prišli do grófstva rodu Berzevieczyovcov. Boli chudobní, ale pracovití. Prichádzali sem na zimu a v lete odchádzali do vlastných domovov, kde mali svoje políčka, manželky, deti, rodiny. Pánovi sa to nepáčilo, preto im navrhol, aby si privideli svoje rodiny a mohli tu pracovať po celý rok. Ponúkol im zalesnenú zem. Vyrúbané drevo bude pánovo, odlesnená pôda bude patriť im. Môžu si na nej postaviť domy a hospodárstva. Drevorubači prijali ponuku, prisťahovali sa a položili základy usadlosti menom Hundermorg.“ (Otec Sergej Kovč v historickom spise – Publikácií k 690. Výročiu prvej písomnej zmienky o obci Ihľany) Veriaci byzatnstko – slovanského obradu oddávna obývajú východné Slovensko. Existuje zmienka, že sa tento rítus zavchoval ešte z čias cyrilometodských. Mnoho veriacich tohto obradu prišlo na východné Slovensko v 14. Až 16. Storočí. Koncom 16. A 17. Storočí prichádzalo k snahám Rusínov spojiť sa s rímskou cirkvou. Roku 1646 sa prijala Užgorodská únia, čím sa zjednotila časť pravoslávnych s katolíckou cirkvou. Gréckokatolícka cirkev, alebo presne povedané katolícka cirkev byzantsko-slovanského obradu je v plnom spoločenstve katolíckej cirkvi. Každý katolík, ktoréhokoľvek obradu, v nej môže platne a dovolene prijímať sviatosti a zúčastňovať sa bohoslužieb. Gréckokatolíci a pravoslávni sú pôvodne jedným spoločenstvom byzantského obradu, avšak rozdeleným schizmou. Obrad aj duchovnosť (spiritualita) sú totožné, de facto ich delí len postoj k rímskemu pápežovi, ktorého výkonnú autoritu ako hlavu celej cirkvi autokefálne pravoslávne cirkvi odmietajú. Stránka nášho gréckokatolíckeho chrámu v Spišskej Belej – www.grkat.spisskabela.sk je prezentačnou a aktuálne oznamy môžete nájsť na našej nástenke pred chrámom alebo u duchovného otca.

Evanjelický kostol

Reformácia sa v priebehu 16.st. veľmi rýchlo šírila na území Spiša aj vďaka početnému nemeckému etniku, ktoré tu už stáročia žilo. Lutherovo učenie sa šírilo prostredníctvom študentov a obchodníkov, a bolo prijímané s nadšením. Slobodné obyvateľstvo miest konvertovalo na luteranizmus a vzniknutá situácia vyústila do preberania katolíckych kostolov protestantmi. V Spišskej Belej bol kostol sv. Antona Pustovníka v držbe protestantov od roku 1545 do roku 1674. Po navrátení kostola katolíkom nastalo obdobie náboženskej neslobody, ktoré ukončil až Tolerančný patant Jozefa II. v roku 1781. Základný kameň nového kostola bol položený 07.05.1784 a stavba bola dokončená v roku 1786. Architektúra kostola vychádza z odlišných liturgických potrieb protestantov, čo naplno zohľadňuje jednoloďový sieňový priestor s jediným centrálnym oltárom. Pôdorys kostola je krížový, pričom transept má krátke výstupky, zaklenutý je pruskými klenbami a kupolou nad krížením. Mobiliár kostola tvoria neskorobarokový oltár z konca 18.st., v strede stĺpovej architektúry je obraz Krista zachraňujúceho sv. Petra na mori z 1.pol.19.st.. Kazateľnica je rokoková z roku 1792, je zdobená tordovanými stĺpmi, rokajovou ornamentikou a maľbou Dobrého pastiera. Po obvode lode sa na východnej, severnej a západnej strane rozkladá barokovo-rokoková empora-tribúna pomaľovaná kvetmi a listami z roku 1792. Súčasťou interiéru je aj rokoková krstiteľnica z konca 18.st.

Ako na úspech ?

Zopakovanie:

Skontrolujte si svoje súradnice sem/You can check your answers for this puzzle on GeoChecker.com.