Partizánske bunkre ⚔ Multi-Cache

SNP zohralo v postavení slovenského ľudu významnú úlohu. Po vzniku Slovenského štátu (14.3.1939) sa zmenili vzťahy s Čechmi, dôsledkom čoho bolo aj sťahovanie sa českej národnosti zo slovenských miest a dedín. Aj z obce Ráztočno odišli českí četníci Kuba, Zemánek a Veverka. Slovensko sa postupne stávalo spojencom Nemecka a za túto „spoluprácu“ platili Slováci Nemcom daň. Po napadnutí Sovietskeho zväzu Nemcami v r. 1941 boli mnohí členovia slovenských divízií odvelení na ruský front. Na rôznych frontoch v Rusku bojovali aj občania Ráztočna - J. Škrteľ, M. Lenhart, V. Mäsiar, I. Trgiňa, A. Madaj, J. Mäsiar a mnohí ďalší. Slováci si však postupom času uvedomovali, že boj po boku Nemcov nie je bojom spravodlivým.



Na Slovensku sa začali vytvárať partizánske skupiny, ktorých členmi sa v r. 1943-44 stali aj mnohí Ráztočania - P. Škrteľ, J. Poliak, M. Chudý, J. Krcho, V. Pešek a V. Madaj. Ďalší bojovali v povstaleckej armáde v rôznych bojových útvaroch - III. peší pluk Zvolen, Delostrelecký pluk oddiel Žula, Guľometná rota v skupine pancierového vlaku Zvolen, Zbrojný park Bošany, peší pluk. Množstvo mien obyvateľov Ráztočna, ktoré uvádza kronika obce, svedčí o revolučnosti občanov tejto dediny.



Členovia partizánskych skupín sa snažili ničiť nepriateľské pozície. 24. augusta 1944 zatarasili železničný tunel v Remäte. Vlaková trať z Handlovej do Skleného bola prerušená. Muníciu však bolo potrebné prepraviť, pri čom pomáhali mnohí Ráztočania. Vynášali ťažké debničky naplnené bojovou muníciou na Ráztočianske lazy a odtiaľ ju furmani odvážali ďalej do Skleného. V deň vyhlásenia SNP v r. 29.8.1944 bolo Ráztočno v rukách povstalcov, ktorí obsadili žandársku stanicu. Moci sa ujal Revolučný národný výbor, ktorého predsedom bol Ignác Čentík, členmi boli ďalší Ráztočania J. Madaj, Š. Šticaj a J. Vysočáni. Zabezpečovali zásobovanie, starali sa o poriadok v obci, boli nápomocní povstaleckým a partizánskym skupinám pri plnení úloh. Povstalecké boje chceli potlačiť oddiely nemeckej armády a „očistiť“ tak slovenské hory od „povstaleckých banditov“. Postupne tak obsadzovali okolité územie, ľudia pred nimi utekali, sťahovali sa zo svojich miest a dedín cez našu obec a lazy smerom do Žiaru až Hornej Štubne. V našej obci, vo vtedajšej budove školy, bolo hlavné sídlo Veliteľstva IV. taktickej skupiny. V okolí obce sa budovali cestné prekážky a obranné postavenia. 23.9.1944 prišli do našej dediny ďalšie nemecké jednotky.



Ľudia zo svojich domov so strachom pozorovali dianie v obci. Boli to prevažne ženy, deti a starí ľudia, pretože chlapi bojovali, pričom mnohí sa ukrývali v lesoch. V tejto dobe prepukli prudké boje, Ráztočno bolo ostreľované mínometnou paľbou. Do týchto bojov sa aktívne zapojili členovia partizánskej skupiny Slovan Ráztočno, ktorej veliteľom bol J. Klátik z Remäty. Moc Nemcov sa rozpínala, prenasledovanie ľudí sa stupňovalo. Mnohých aktívnych obyvateľov Ráztočna násilne odvliekli do zajatia, do koncentračných táborov, z ktorých sa viacerí už domov nevrátili. Na ich pamiatku bol v roku 1966 v našej obci Ráztočno na miestnom cintoríne postavený pomník, kde si každoročne pri príležitosti výročia bojov SNP a oslobodenia obce pripomíname ich hrdinstvo a obetavosť v boji za našu slobodu.



Po potlačení povstania povstalci prešli na partizánsky spôsob boja a stiahli sa do hôr. Z tohto dôvodu boli v ráztočianskych horách na mieste zvanom „Humnište“ vybudované dva partizánske bunkre, kde sídlilo vedenie partizánskej skupiny Slovan Ráztočno.



Bunkre sú v súčasnosti upravené a sprístupnené verejnosti, trasa k nim je označená prehľadnými smerovníkmi. Pri bunkri č. 1 môžeš opekať aj stanovať v obklopení nádhernej prírody. Prejdi sa k obidvom bunkrom, zisti požadované informácie, z nich vypočítaj finálne súradnice a na nich vzhľadom na lezecký terén T4,5 odlov kešku s maximálnou opatrnosťou!

Finálne súradnice:

N 48° 47.X*Y-Y
E 018° 45.X*Y*8-2

You can check your answers for this puzzle on GeoChecker.com.